Read Botekov preklad Kniha Genezis (Prvá kniha Mojžišova) 47 Bible Online

Kniha Genezis (Prvá kniha Mojžišova) 47 - Botekov preklad bible

Kniha Genezis (Prvá kniha Mojžišova) 47

¹Potom šiel Jozef oznámiť faraónovi: "Môj otec a moji bratia," povedal mu, "prišli z Kanaánskej krajiny so svojimi ovcami, s dobytkom a so všetkým, čo im patrí; a teraz sú v kraji Gošen."

²Vzal so sebou svojich päť bratov, ktorých predstavil faraónovi.

³Ten sa opýtal jeho bratov: "Aké je vaše zamestnanie?" a oni odpovedali: "Tvoji sluhovia sú pastiermi, my sami, ako už naši otcovia."

⁴Potom povedali faraónovi: "Prišli sme bývať do tejto krajiny, lebo niet paše pre stáda tvojich sluhov, pretože v Kanaánskej krajine je veľký hlad. Dovoľ teda, aby tvoji sluhovia mohli bývať v kraji Gošen."

⁵5a Tu faraón povedal Jozefovi: 6b "Nech bývajú v kraji Gošen a ak vieš, že sú medzi nimi súci muži, urob ich správcami nad mojimi vlastnými stádami."

⁶5b Jakub a jeho synovia prišli k Jozefovi do Egypta. Dozvedel sa to faraón, egyptský kráľ, a povedal Jozefovi: "Prišli k tebe tvoj otec a tvoji bratia. 6a Egyptská krajina je ti otvorená: usaď svojho otca a svojich bratov v najlepšom kraji."

⁷Tu Jozef uviedol k faraónovi svojho otca Jakuba, predstavil mu ho a Jakub pozdravil faraóna.

⁸Faraón sa opýtal Jakuba: "Koľko máš rokov?"

⁹A Jakub odpovedal faraónovi: "Dní môjho putovania je stotridsať rokov. Málo bolo rokov môjho života a boli zlé, vek môjho života nedosiahol počtu rokov mojich otcov, ktoré oni prežili."

¹⁰Jakub pozdravil faraóna a rozlúčil sa s ním.

¹¹Jozef usadil svojho otca a svojich bratov a dal im pozemky v Egyptskej krajine, a to v najlepšej časti kraja, v krajine Ramses, ako prikázal faraón.

¹²Jozef zaopatril svojho otca, svojich bratov a celú rodinu chlebom podľa počtu osôb, o ktoré sa museli starať.

¹³Na celej zemi nebolo chleba, lebo hlad bol veľmi veľký, takže bola zmorená hladom celá Egyptská krajina a Kanaánska krajina.

¹⁴Jozef zozbieral všetky peniaze, ktoré boli v Egyptskej krajine a Kanaánskej krajine výmenou za nakupované obilie, a odvádzal tieto peniaze do faraónovho domu.

¹⁵Keď sa minuli peniaze v Egyptskej krajine a v Kanaánskej krajine, prichádzali všetci Egypťania k Jozefovi hovoriac: "Daj nám chlieb! Prečo máme zomrieť pred tvojimi očami, keď nemáme peniaze?"

¹⁶Tu im Jozef povedal: "Dajte mi svoje stáda a ja vám dám chlieb na výmenu za vaše stáda, ak nemáte peniaze."

¹⁷Privádzali svoje stáda k Jozefovi a on im dával chlieb za kone, ovce, dobytok a osly; živil ich toho roku chlebom výmenou za všetky ich stáda.

¹⁸Keď tento rok uplynul, nasledujúceho roku prišli znova k nemu a povedali mu: "Nemôžeme zatajiť svojmu pánovi: peniaze sa nám skutočne minuli a stáda dobytka už patria nášmu pánovi, nezostáva už nič pre nášho pána, iba naše telá a naša pôda.

¹⁹Prečo by sme mali umrieť pred tvojimi očami i s našou pôdou? Kúp teda nás i naše polia za chlieb a my aj so svojou pôdou budeme faraónovými nevoľníkmi. Ale daj nám osivo, aby sme zostali nažive a nepomreli, aby naša pôda nespustla."

²⁰Tak Jozef odkúpil všetku egyptskú pôdu pre faraóna, lebo všetci Egypťania popredali svoje polia, pretože na nich tvrdo doliehal hlad, a zem prešla do rúk faraóna.

²¹Ľudí od jedného konca egyptského územia k druhému urobil nevoľníkmi.

²²Len pôdu kňazov neodkúpil, lebo kňazi mali pevný dôchodok od faraóna a žili z dôchodku, ktorý im dával faraón. Preto svoju pôdu nemuseli predať.

²³Potom Jozef povedal ľudu: "Teda, dnes som kúpil vás i vašu pôdu pre faraóna. Tu máte osivo, obsejte svoju pôdu.

²⁴Hľa, pätinu úrody dáte faraónovi, ale štyri čiastky zostanú vám na obsiatie poľa, na obživu vašu a vašej rodiny a na obživu ľudí, o ktorých sa staráte."

²⁵Oni odpovedali: "Ty si nám zachránil život! Keby sme len našli milosť v očiach pána a budeme faraónovými nevoľníkmi."

²⁶Z toho Jozef urobil pravidlo o egyptskej pôde, ktoré platí až dodnes: pätina sa odovzdáva faraónovi, jedine pôda kňazov sa nestala faraónovou.

²⁷Tak sa Izrael usadil v Egyptskej krajine, v kraji Gošen. Nadobudli si tam majetky, boli plodní a veľmi sa rozmnožili.

²⁸Jakub žil v Egyptskej krajine sedemnásť rokov a dĺžka Jakubovho života bola stoštyridsaťsedem rokov.

²⁹Keď sa Izraelovi priblížil čas jeho smrti, zavolal svojho syna Jozefa a povedal mu: "Ak ma máš rád, polož, prosím, svoju ruku pod moje bedro, preukáž mi láskavosť a dobrotu: nepochovaj ma v Egypte!

³⁰Keď sa uložím k mojim otcom, odnes ma z Egypta a pochovaj ma v ich hrobke." On odpovedal: "Urobím, ako si povedal."

³¹Ale jeho otec nástojil: "Prisahaj mi!" a on mu odprisahal a Izrael sa poklonil k hlavám svojej postele.