Read Botekov preklad Druhá kniha Samuelova 15 Bible Online

Druhá kniha Samuelova 15 - Botekov preklad bible

Druhá kniha Samuelova 15

¹Ale potom si Absolon zadovážil voz a kone; a päťdesiat chlapov bežalo pred ním.

²Absolon vstával včasráno a postavil sa na okraj cesty vedúcej do mestskej brány. Každého, kto mal nejaký spor a prichádzal ku kráľovi na súd, Absolon oslovil a pýtal sa: "Z ktorého mesta si?" On odpovedal: "Tvoj sluha je z jedného izraelského kmeňa."

³Nato mu Absolon povedal: "Pozri, tvoja vec je dobrá a spravodlivá, ale u kráľa nemáš nikoho, kto by ťa vypočul."

⁴Absolon pokračoval: "Keby mňa ustanovili za sudcu v krajine, všetci, čo majú nejaký spor alebo súd, prichádzali by ku mne a ja by som im dopomohol ku spravodlivosti."

⁵A keď sa niekto k nemu priblížil a chcel sa pred ním hodiť na tvár, Absolon vystrel ruku, zachytil ho a pobozkal.

⁶Tak sa Absolon správal ku všetkým Izraelcom, ktorí prichádzali ku kráľovi na súd. Tak Absolon ľstivo získaval srdcia izraelských mužov.

⁷Po štyroch rokoch povedal Absolon kráľovi: "Dovoľ, aby som šiel do Chebronu splniť svoj sľub, ktorý som urobil Jahvemu.

⁸Lebo keď som ja, tvoj sluha, býval v Gešure v Aramejsku, urobil som tento sľub: Ak ma Jahve privedie späť do Jeruzalema, prinesiem Jahvemu obetu v Chebrone."

⁹Kráľ mu povedal: "Choď v pokoji!" On sa ihneď vydal na cestu do Chebronu.

¹⁰Absolon rozoslal poslov ku všetkým izraelským kmeňom s odkazom: "Keď začujete hlas rohu, volajte: Absolon sa stal kráľom v Chebrone!"

¹¹S Absolonom išlo z Jeruzalema dvesto mužov, boli pozvaní a išli dobromyseľne, nič netušiac.

¹²Absolon poslal po Dávidovho radcu Achitofela Gilonského z jeho mesta Gila a mal ho pri sebe, keď obetoval obety. Sprisahanie mohutnelo a ľud šiel v čoraz väčšom počte s Absolonom.

¹³K Dávidovi prišiel posol so správou: "Srdcia Izraelcov sa priklonili k Absolonovi."

¹⁴Dávid povedal všetkým svojim sluhom, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: "Dajme sa na cestu, utečme! Inak neunikneme pred Absolonom. Ponáhľajte sa, lebo on môže na nás zaútočiť a privedie na nás nešťastie a mesto vyvraždí ostrím meča."

¹⁵Kráľovi sluhovia mu odpovedali: "Nech sa stane všetko, ako chce náš pán, kráľ, my sme k tvojim službám."

¹⁶Kráľ vyšiel pešo s celou svojou rodinou; kráľ nechal desať vedľajších žien strážiť dom.

¹⁷Tak šiel kráľ a všetok ľud pešo, až sa zastavili pri poslednom dome.

¹⁸Všetci jeho sluhovia kráčali po jeho boku. Všetci Keretejci, všetci Peletejci, Ittaj a všetci Gaťania, ktorí prišli za ním z Gatu, šesťsto mužov, pochodovali pred kráľom.

¹⁹Kráľ povedal Gaťanovi Ittajovi: "Prečo ideš s nami aj ty? Vráť sa a zostaň s kráľom, veď si cudzinec a vyhnanec zo svojho domova.

²⁰Len včera si prišiel, a dnes ťa mám nechať blúdiť s nami? Ja pôjdem, kam pôjdem. Vráť sa a vezmi so sebou aj svojich bratov a nech ti Jahve preukáže milosť a vernosť!"

²¹Ale Ittaj odpovedal kráľovi: "Ako že žije Jahve a ako že žije môj pán, kráľ, kdekoľvek bude môj pán, kráľ, zomierať alebo žiť, tam budem aj ja, tvoj sluha."

²²Dávid povedal Ittajovi: "Dobre, poď teda!" Gaťan Ittaj šiel a s ním všetci jeho mužovia s ich rodinami.

²³Krajina sa ozývala plačom. Kráľ prešiel cez potok Kidron a všetok ľud tiahol smerom na púšť.

²⁴Bol tam aj Sadok a všetci Leviti nesúci Božiu archu. Božiu archu zložili pred Ebjatara, kým všetok ľud nevyšiel z mesta.

²⁵Kráľ povedal Sadokovi: "Zanes Božiu archu späť do mesta. Ak nájdem milosť v Jahveho očiach, privedie ma späť a dá mi vidieť ju i svoj príbytok.

²⁶Ale ak povie: ‚Nepáčiš sa mi,‘ tu som, nech mi urobí, ako uzná za dobré."

²⁷Kráľ povedal Sadokovi: "Pozrite, ty a Ebjatar vráťte sa v pokoji do mesta a vaši dvaja synovia s vami, tvoj syn Achimas i Ebjatarov syn Jonatan.

²⁸Pozrite, ja sa zdržím pri prechodoch na púšti, kým nepríde od vás odkaz."

²⁹Sadok a Ebjatar teda zaniesli Božiu archu do Jeruzalema a zostali tam.

³⁰Dávid s plačom vystupoval na Olivovú horu, so zahalenou hlavou a s bosými nohami, a všetok ľud, ktorý ho sprevádzal, mal zahalenú hlavu a ako vystupoval, plakal.

³¹Dávida upozornili, že Achitofel je medzi sprisahancami s Absolonom, a Dávid povedal: "Jahve, prosím ťa, zmar Achitofelove rady!"

³²Keď Dávid došiel na vrchol, na ktorom sa klaniavali Bohu, šiel proti nemu Arkijec Chušaj, Dávidov priateľ, tuniku mal roztrhnutú a hlavu posypanú zemou.

³³Dávid mu povedal: "Ak pôjdeš so mnou, budeš mi na ťarchu.

³⁴Ale ak sa vrátiš do mesta a povieš Absolonovi: ‚Budem tvojím sluhom, môj pán, kráľ; predtým som slúžil tvojmu otcovi, teraz budem slúžiť tebe,‘ môžeš v môj prospech zmariť Achitofelovu radu.

³⁵Či tam nebudú s tebou kňazi Sadok a Ebjatar? Povedz im všetko, čo počuješ v kráľovskom paláci, oznám to kňazom Sadokovi a Ebjatarovi.

³⁶Oni majú so sebou svojich dvoch synov, Sadok Achimasa a Ebjatar Jonatana: po nich mi odkážete všetko, čo počujete."

³⁷Dávidov priateľ Chušaj prišiel do mesta v čase, keď Absolon prichádzal do Jeruzalema.