Read Botekov preklad Prvá kniha Kráľov 2 Bible Online

Prvá kniha Kráľov 2 - Botekov preklad bible

Prvá kniha Kráľov 2

¹Keď Dávid cítil, že sa blíži deň jeho smrti, prikázal svojmu synovi Šalamúnovi:

²"Ja odchádzam cestou každého pozemšťana. Ty buď silný a ukáž, že si chlap!

³Zachovávaj Zákon Jahveho, svojho Boha, chodiac po jeho cestách, zachovávajúc jeho nariadenia, jeho príkazy, jeho práva a jeho predpisy, ako je to napísané v Mojžišovom Zákone, aby si mal úspech vo všetkom, čo podnikneš, a všade, kdekoľvek sa obrátiš.

⁴A Jahve splní sľub, ktorý mi dal: Ak si tvoji synovia budú dávať pozor na svoje správanie a budú verne kráčať predo mnou celým srdcom a celou dušou, nikdy ti nebude chýbať niekto na tróne Izraela.

⁵Aj ty vieš, čo mi urobil Joab, Cerujin syn, čo urobil dvom veliteľom izraelského vojska, Abnerovi, Nerovmu synovi, a Amasovi, Jeterovmu synovi. Zabil obidvoch, narušiac pokoj krvavými vojenskými skutkami; a touto nevinnou krvou poškvrnil opasok, ktorým som opásaný, a sandále, ktoré mám na nohách.

⁶Urob podľa svojej múdrosti, ale nedovoľ, aby jeho šediny v pokoji zostúpili do šeolu.

⁷Synom Barzilaja Galaádskeho preukáž priazeň tým, že budú medzi tvojimi spolustolovníkmi, lebo mi práve tak vyšli v ústrety, keď som utekal pred tvojím bratom Absolonom.

⁸Potom je blízko teba aj Šimei, syn Benjamínovca Geru z Bachurimu. Ten ma hanobne preklial v deň, keď som šiel do Machanajimu, ale prišiel mi v ústrety k Jordánu a ja som mu prisahal na Jahveho: Nezabijem ťa mečom.

⁹Ale ty, ty ho nenechaj bez trestu, veď si múdry človek a vieš, ako máš s ním naložiť, aby si zoslal jeho šediny v krvi do šeolu."

¹⁰Potom sa Dávid uložil k svojim otcom a pochovali ho v Dávidovom meste.

¹¹Dávid kraľoval nad Izraelom štyridsať rokov: v Chebrone kraľoval sedem rokov a v Jeruzaleme kraľoval tridsaťtri rokov.

¹²Šalamún zasadol na trón svojho otca Dávida a jeho kráľovstvo sa veľmi upevnilo.

¹³Adoniáš, Chaggitin syn, prišiel k Betsabe, Šalamúnovej matke. Tá sa ho spýtala: "Je tvoj príchod pokojný?" On odpovedal: "Pokojný."

¹⁴A pokračoval: "Mám ti niečo povedať." Ona odvetila: "Hovor."

¹⁵Povedal teda: "Ty vieš, že kráľovstvo patrilo mne a že celý Izrael očakával, že ja budem kráľom, ale kráľovstvo mi uniklo a dostalo sa môjmu bratovi, lebo mu ho určil Jahve.

¹⁶Teraz mám k tebe jedinú prosbu, neodmietni ma!" Ona mu odvetila: "Hovor!"

¹⁷A on povedal: "Prosím ťa, prihovor sa u kráľa Šalamúna — veď teba neodmietne — nech mi dá Abišag zo Šunemu za ženu."

¹⁸Betsabe odpovedala: "Dobre, prihovorím sa za teba u kráľa."

¹⁹Betsabe sa teda odobrala ku kráľovi Šalamúnovi prihovoriť sa za Adoniáša. Kráľ jej povstal v ústrety, poklonil sa jej, potom si sadol na svoj trón. Postavili trón aj pre kráľovu matku, ona si sadla po jeho pravici.

²⁰Povedala: "Mám k tebe jedinú malú prosbu, neodmietni ma." Kráľ jej odvetil: "Žiadaj, matka moja, teba neodmietnem."

²¹Povedala: "Nech dajú Abišag zo Šunemu za ženu tvojmu bratovi Adoniášovi."

²²Kráľ Šalamún odpovedal svojej matke: "Prečo žiadaš pre Adoniáša Abišag zo Šunemu? Žiadaj pre neho aj kráľovstvo, veď on je môj starší brat a má pre seba kňaza Ebjatara a Joaba, syna Ceruje!"

²³Kráľ Šalamún sa zaprisahal na Jahveho: "Toto zlo nech na mňa Boh dopustí a tamto nech k nemu ešte pridá, ak Adoniáš nevyriekol toto slovo proti svojmu vlastnému životu.

²⁴Dobre, ako že žije Jahve, ktorý ma potvrdil a posadil na trón môjho otca Dávida a ktorý mu dal dom, ako mu sľúbil, Adoniáš ešte dnes zomrie!"

²⁵Kráľ Šalamún poslal Benajahua, Jehojadovho syna, a ten mu zasadil smrteľný úder.

²⁶Kňazovi Ebjatarovi kráľ povedal: "Choď do Anatotu na svoj majetok, lebo si zasluhuješ smrť, ale dnes ťa neusmrtím, lebo ty si nosil Jahveho archu pred mojím otcom Dávidom a znášal si všetky útrapy, ktoré znášal môj otec."

²⁷Tak Šalamún vylúčil kňaza Ebjatara, aby nebol Jahveho kňazom a aby sa splnilo slovo, ktoré vyslovil Jahve proti Eliho domu v Šíle.

²⁸Keď zvesť o tom došla k Joabovi — Joab bol totiž na Adoniášovej strane a k Šalamúnovi sa nepridal — utiekol do Jahveho Stanu a chytil sa rohov oltára.

²⁹Kráľovi Šalamúnovi oznámili: "Joab utiekol do Jahveho Stanu a teraz je vedľa oltára." Vtedy Šalamún poslal Joabovi odkaz: "Čo ťa to napadlo, že si ušiel k oltáru?" Joab odpovedal: "Bál som sa ťa a ušiel som k Jahvemu." Vtedy Šalamún poslal Benajahua, Jehojadovho syna, a rozkázal mu: "Choď a zabi ho!"

³⁰Benajahu šiel do Jahveho Stanu a povedal mu: "Kráľ ti rozkazuje: Vyjdi von!" On odpovedal: "Nie. Chcem zomrieť tu." Benajahu priniesol odpoveď kráľovi: "Toto povedal Joab, takto mi odpovedal."

³¹Nato mu kráľ odvetil: "Urob, ako ti povedal; zabi ho, potom ho pochovaj. Tak odstrániš odo mňa a od domu môjho otca nevinnú krv, ktorú prelial Joab.

³²Jahve nechá dopadnúť zodpovednosť za jeho krv na jeho vlastnú hlavu, lebo on zabil dvoch nevinných ľudí, ktorí boli spravodlivejší a lepší ako on sám, a zavraždil ich mečom bez vedomia môjho otca Dávida: Abnera, Nerovho syna, veliteľa izraelského vojska, a Amasu, Jeterovho syna, veliteľa judského vojska.

³³Nech vina za ich krv dopadne na Joaba a na jeho potomstvo až naveky; ale Dávid, jeho potomstvo, jeho dom a jeho trón nech majú naveky Jahveho pokoj!"

³⁴Tak išiel Benajahu, Jehojadov syn, a zabil ho. Pochovali ho v jeho dome na púšti.

³⁵Kráľ ustanovil Benajahua, Jehojadovho syna, miesto neho za veliteľa vojska a kňaza Sadoka ustanovil kráľ namiesto Ebjatara.

³⁶Kráľ dal zavolať Šimeiho a povedal mu: "Postav si dom v Jeruzaleme, bývaj tam a nikdy odtiaľ neodchádzaj.

³⁷Dobre vedz, že len čo odídeš a prekročíš potok Kedron, zomrieš. Tvoja krv padne na tvoju hlavu."

³⁸Šimei odpovedal kráľovi: "Dobre. Ako rozkázal kráľ, môj pán, tvoj sluha tak urobí." A Šimei býval v Jeruzaleme dlhý čas.

³⁹Ale po troch rokoch Šimeimu ušli dvaja otroci k Achišovi, Maachovmu synovi, gatskému kráľovi. Šimeimu doniesli správu: "Tvoji otroci sú v Gate."

⁴⁰Vtedy sa Šimei pobral, osedlal si osla a šiel do Gatu k Achišovi pohľadať svojich otrokov. Prišiel do Gatu a vrátil sa s nimi.

⁴¹Šalamúnovi oznámili, že Šimei šiel z Jeruzalema do Gatu a že sa vrátil.

⁴²Kráľ dal zavolať Šimeiho a povedal mu: "Či som nežiadal od teba, aby si prisahal na Jahveho a nevaroval som ťa: ‚V deň, keď vyjdeš a pôjdeš hocikam, ber na vedomie, že istotne zomrieš‘? A ty si mi povedal: ‚Počul som dobré slovo‘"

⁴³Prečo si teda nezachoval prísahu, ktorú si prisahal na Jahveho, a príkaz, ktorý som ti dal?"

⁴⁴Potom kráľ povedal Šimeimu: "Ty vieš veľmi dobre, čo zlé si narobil môjmu otcovi Dávidovi; nuž teraz Jahve nechá padnúť všetko to zlo na tvoju hlavu.

⁴⁵Ale kráľ Šalamún nech je požehnaný a Dávidov trón nech je pevný pred Jahvem až naveky."

⁴⁶Potom kráľ vydal rozkaz Benajahuovi, Jehojadovmu synovi, a on vyšiel von, udrel Šimeiho a ten zomrel. Tak sa kráľovstvo v Šalamúnovej ruke upevnilo.