Read Botekov preklad Prvá kniha Kráľov 22 Bible Online

Prvá kniha Kráľov 22 - Botekov preklad bible

Prvá kniha Kráľov 22

¹Tri roky nebola vojna medzi Aramom a Izraelom.

²V treťom roku prišiel judský kráľ Jozafat k izraelskému kráľovi.

³Izraelský kráľ povedal svojim dôstojníkom: "Dobre viete, že mesto Ramot v Galaáde patrí nám. A my nerobíme nič, aby sme ho vzali z rúk aramejského kráľa."

⁴Potom sa opýtal Jozafata: "Pôjdeš so mnou bojovať o Ramot v Galaáde?" Jozafat odpovedal izraelskému kráľovi: "Počítaj so mnou ako so sebou samým, s mojimi ľuďmi ako s tvojimi, s mojimi vozmi ako s tvojimi."

⁵Ale Jozafat povedal izraelskému kráľovi: "Prosím ťa, vyžiadaj si Jahveho slovo, a to ešte dnes!"

⁶Izraelský kráľ zhromaždil prorokove, okolo štyristo mužov, a opýtal sa ich: "Mám tiahnuť na Ramot v Galaáde, alebo to nechať tak?" Odpovedali: "Tiahni! Jahve ho vydá kráľovi do rúk."

⁷Ale Jozafat povedal: "Nie je tu ešte iný Jahveho prorok, aby sme sa s ním mohli poradiť?"

⁸Izraelský kráľ odpovedal Jozafatovi: "Ešte je jeden človek, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli opýtať Jahveho, ale toho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobré, len zlé. Je to Micheáš, Jimlov syn." Ale Jozafat povedal: "Nehovor tak, kráľ!"

⁹Nato si izraelský kráľ zavolal jedného dvorana a prikázal mu: "Ponáhľaj sa po Micheáša, Jimlovho syna!"

¹⁰Izraelský kráľ a judský kráľ Jozafat sedeli každý na svojom tróne, odetí do slávnostného rúcha, na priestranstve pred vchodom do brány Samárie. A všetci proroci prorokovali pred nimi.

¹¹Cidkija, Kenanov syn, si urobil železné rohy a kričal: "Takto hovorí Jahve: Nimi budeš klať Aramejcov, kým ich nezničíš."

¹²Všetci proroci prorokovali podobne: "Vytiahni na Ramot v Galaáde, budeš mať úspech. Jahve ho vydá do rúk kráľa!"

¹³Posol, ktorý šiel zavolať Micheáša, mu povedal: "Pozri, reči prorokov sú pre kráľa jednomyseľne priaznivé. Nech je aj tvoja reč ako reč jedného z nich! Predpovedaj úspech!"

¹⁴Micheáš odpovedal: "Ako že žije Jahve, budem hovoriť, čo mi Jahve povie."

¹⁵Keď prišiel ku kráľovi, kráľ sa ho opýtal: "Micheáš, máme ísť do boja do Ramotu v Galaáde, alebo to nechať tak?" Odpovedal mu: "Tiahni, budeš mať úspech. Jahve ho vydá kráľovi do rúk."

¹⁶Kráľ mu na to povedal: "Koľkokrát ťa mám zaprisahať, aby si mi hovoril len pravdu v Jahveho mene?"

¹⁷On odpovedal: "Videl som celý Izrael rozptýlený po vrchoch ako ovce, čo nemajú pastiera. A Jahve povedal: Nemajú už pána, nech sa každý vráti v pokoji domov!"

¹⁸Vtedy izraelský kráľ povedal Jozafatovi: "Nepovedal som ti, že tento človek mi neprorokuje nič dobré, vždy iba zlé?"

¹⁹Micheáš pokračoval: "Počuj radšej Jahveho slovo: Videl som Jahveho sedieť na tróne; celé nebeské vojsko stálo v jeho prítomnosti, po jeho pravici a po jeho ľavici.

²⁰Jahve sa pýtal: ‚Kto oklame Achaba, aby tiahol na Ramot v Galaáde a padol tam?‘ Odpovedali jeden tak, druhý onak.

²¹Vtedy predstúpil Duch a zastal pred Jahvem a povedal: ‚Ja ho oklamem.‘ Jahve sa ho opýtal: ‚Čím?‘

²²On odpovedal: ‚Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov.‘ Jahve povedal: ‚Ty ho oklameš, dokážeš to. Choď a urob to!‘

²³Pozri, Jahve vložil lživého ducha do úst všetkých týchto tvojich prorokov. Ale Jahve vyslovil proti tebe nešťastie."

²⁴Vtedy pristúpil Cidkija, Kenanov syn, udrel Micheáša po tvári a povedal: "Kadiaľ odišiel odo mňa Jahveho Duch, aby hovoril s tebou?"

²⁵Micheáš odpovedal: "Uvidíš to v ten deň, keď budeš behať z izby do izby, aby si sa skryl."

²⁶Izraelský kráľ prikázal: "Chyťte Micheáša a odovzdajte ho Amonovi, veliteľovi mesta, a kráľovskému synovi Joašovi.

²⁷Povedzte im: ‚Takto hovorí kráľ: Tohto chlapa hoďte do väzenia a dávajte mu len kúsok chleba a vody, kým sa v pokoji nevrátim.‘"

²⁸Micheáš sa ozval: "Ak sa ty naozaj v pokoji vrátiš, to znamená, že Jahve nehovoril skrze mňa."

²⁹Izraelský kráľ a judský kráľ Jozafat vytiahli na Ramot v Galaáde.

³⁰Izraelský kráľ povedal Jozafatovi: "Ja sa prestrojím a tak pôjdem do boja, ale ty si obleč kráľovské šaty." Izraelský kráľ sa teda prestrojil a tak šiel do boja.

³¹Aramejský kráľ rozkázal veliteľom vozov: "Neútočte ani proti malému, ani proti veľkému, ale iba proti izraelskému kráľovi!"

³²Keď velitelia vozov videli Jozafata, povedali si: "To je izraelský kráľ" a obrátili sa do boja proti nemu; ale Jozafat vyrazil svoj vojnový pokrik,

³³a keď velitelia vozov videli, že to nie je izraelský kráľ, odvrátili sa od neho.

³⁴Vtedy akýsi vojak natiahol luk, ani nevedel, na koho mieri, a zasiahol izraelského kráľa medzi spony pancierov. On povedal svojmu vozatajovi: "Obráť a vyvez ma z bojiska, lebo som ranený."

³⁵Ale boj sa v ten deň stále stupňoval, kráľa podopierali v jeho voze proti Aramejcom a večer zomrel; krv z jeho rany vytekala na dno voza.

³⁶Pri západe slnka prebehol táborom pokrik: "Každý do svojho mesta, každý do svojej krajiny!

³⁷Kráľ je mŕtvy!" Išli do Samárie a kráľa pochovali v Samárii.

³⁸Jeho voz umývali v samárijskom rybníku, psy lízali jeho krv a neviestky sa v tom kúpali podľa slova, ktoré povedal Jahve.

³⁹Ostatné Achabove príbehy, všetko, čo vykonal, dom zo slonoviny, ktorý vystaval, všetky mestá, ktoré vybudoval, všetko je opísané v knihe Letopisov izraelských kráľov.

⁴⁰Achab sa uložil ku svojim otcom a jeho syn Achazjahu sa stal kráľom miesto neho.

⁴¹Jozafat, Asov syn, sa stal kráľom nad Júdom vo štvrtom roku izraelského kráľa Achaba.

⁴²Jozafat mal tridsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a dvadsaťpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Azuba, Šilchiho dcéra.

⁴³Jozafat celkom chodil po cestách svojho otca Asu, neodchýlil sa od nich, robil, čo sa páči Jahvemu.

⁴⁴Ale svätyne na výšinách neboli odstránené; ľud tam naďalej prinášal obety a pálil kadidlo.

⁴⁵Jozafat nažíval v pokoji s izraelským kráľom.

⁴⁶Ostatné Jozafatove príbehy, jeho hrdinstvo, ktoré dokázal a s ktorým bojoval, to je zapísané v knihe Letopisov judských kráľov.

⁴⁷Aj zvyšok zasvätencov modlárskeho smilstva, ktorý zostal ešte z čias jeho otca Asu, odstránil z krajiny.

⁴⁸V tom čase v Edome nebol kráľa, len kráľovský miestodržiteľ.

⁴⁹Jozafat dal postaviť aj taršišské lode, ktoré mali dovážať zlato z Ofiru, ale sa neplavili, lebo stroskotali v Ecjon-Geberi.

⁵⁰Vtedy povedal Achabov syn Achazjahu Jozafatovi: "Nech idú moji sluhovia s tvojimi na lodiach." Ale Jozafat to neprijal.

⁵¹Keď sa Jozafat uložil ku svojim otcom, pochovali ho v meste jeho otca Dávida; jeho syn Joram sa stal kráľom namiesto neho.

⁵²Achazjahu, Achabov syn, sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii v sedemnástom roku judského kráľa Jozafata a kraľoval nad Izraelom dva roky.

⁵³Robil, čo sa Jahvemu nepáči, chodil po cestách svojho otca a svojej matky, tiež Jeroboama, Nebatovho syna, ktorý zatiahol Izrael do hriechu.

⁵⁴Uctieval si Baala, klaňal sa mu a hneval Jahveho, Boha Izraela, celkom tak, ako robil jeho otec.