Read Botekov preklad Kniha Nehemiášova 2 Bible Online

Kniha Nehemiášova 2 - Botekov preklad bible

Kniha Nehemiášova 2

¹V mesiaci nisan dvadsiateho roku kráľa Artaxerxa, keďže som mal na starosti víno, vzal som víno a nalial kráľovi. Nikdy predtým som nebol smutný v jeho prítomnosti.

²Kráľ sa ma opýtal: "Prečo máš takú smutnú tvár? Vari nie si chorý? Nie, to je iste žiaľ srdca!" Vtedy som sa veľmi preľakol.

³Odpovedal som kráľovi: "Nech žije kráľ naveky! Ako by som nebol smutný, keď mesto, kde sú hroby mojich otcov, je v rozvalinách a jeho brány sú strávené ohňom?"

⁴A kráľ mi povedal: "Čo si želáš?" Vzýval som Boha nebies

⁵a odpovedal som kráľovi: "Ak sa kráľovi páči a ak je kráľ spokojný so svojím sluhom, pošli ma do Judska, do mesta hrobov mojich otcov, aby som ho znovu vybudoval."

⁶Kráľ sa ma opýtal — kráľovná práve sedela vedľa neho — : "Ako dlho potrvá tvoja cesta a kedy sa vrátiš?" Udal som mu čas, vec sa mu páčila a dovolil mi odísť.

⁷Ešte som povedal kráľovi: "Ak sa kráľovi páči, nech mi dajú listy pre miestodržiteľov kraja za Eufratom, aby mi dovolili precestovať, pokiaľ nedôjdem do Judska;

⁸tiež list pre Asafa, správcu kráľovských lesov, aby mi dodal stavebné drevo na brány hradu pri Chráme, na brány mestských múrov a na dom, v ktorom budem bývať." Kráľ mi to dal, lebo dobrotivá Božia ruka bola nado mnou.

⁹Prišiel som k miestodržiteľom kraja za Eufratom a predložil som im kráľovské listy. Kráľ mi dal totiž sprievod dôstojníkov a jazdcov.

¹⁰Keď sa o tom dozvedel Sanbalat Choronský a Tobija, ammonský úradník, veľmi sa im nepáčilo, že prišiel človek pracovať pre blaho Izraelcov.

¹¹Keď som prišiel do Jeruzalema, počkal som tam tri dni.

¹²Potom som v noci vstal, ja a pár chlapov so mnou. Ale nikomu som nepovedal, čo mi môj Boh vnukol urobiť pre Jeruzalem. Nemal som so sebou iné zviera okrem toho, na ktorom som jazdil.

¹³Vyšiel som Údolnou bránou k Dračiemu prameňu, potom k Hnojnej bráne a prezrel som si jeruzalemské hradby, v ktorých boli trhliny a ktorých brány boli vypálené ohňom.

¹⁴Pokračoval som k Pramennej bráne a ku Kráľovskému rybníku, no zviera nemalo kadiaľ prejsť so mnou.

¹⁵Preto som pešo vystupoval dolinou za noci skúmajúc múry a vrátil som sa Údolnou bránou. Tak som sa vrátil,

¹⁶ale predstavení mesta nevedeli, kam som šiel a čo som robil. Dovtedy som Židom nič neoznámil, ani kňazom, ani šľachticom, ani predstaveným mesta, ani iným zodpovedným za práce.

¹⁷Vtedy som im povedal: "Vidíte, v akom zlom položení sa nachádzame: Jeruzalem je v zrúcaninách, jeho brány sú spálené ohňom. Poďte! Postavme znovu hradby Jeruzalema, nebuďme už ďalej na posmech!"

¹⁸Rozpovedal som im, ako dobrotivá Božia ruka bola nado mnou, uviedol som im tiež slová, ktoré povedal kráľ. Vtedy skríkli: "Hor sa! Dajme sa do stavby!" A priložili ruky k dobrému dielu.

¹⁹Keď sa o tom dozvedel Sanbalat Choronský, Tobija, ammonský úradník, a Arab Gešem, posmievali sa nám a s opovrhnutím hovorili: "Čo to robíte? Chystáte azda vzburu proti kráľovi?"

²⁰Ale ja som im takto odpovedal: "Boh nebies nám dá úspech My, jeho sluhovia, sa dáme do roboty a budeme stavať. Ale vy nemáte podiel ani právo, ani pamiatku v Jeruzaleme."