Read Botekov preklad Kniha Nehemiášova 9 Bible Online

Kniha Nehemiášova 9 - Botekov preklad bible

Kniha Nehemiášova 9

¹Dvadsiateho štvrtého dňa tohto mesiaca sa Izraelci oblečení do vrecoviny a posypaní prachom zhromaždili na pôst.

²Potomkovia Izraela sa oddelili od všetkých cudzincov. Postavili sa a vyznávali svoje hriechy a neprávosti svojich otcov.

³Potom povstali, každý na svojom mieste, a štvrť dňa čítali z knihy Zákona Jahveho, svojho Boha, a štvrť dňa vyznávali svoje hriechy a prestreli sa tvárou k zemi pred Jahvem, svojím Bohom.

⁴Potom na tribúne Levitov zaujali miesto Jozue, Binuj, Kadmiel, Šebanja, Buni, Šerebja, Bani, Kenani a mocným hlasom kričali k Jahvemu, svojmu Bohu.

⁵Leviti Jozue, Kadmiel, Bani, Chašabneja, Šerebja, Hodija, Šebanja a Petachja zvolali: "Vstaňte! Velebte Jahveho, svojho Boha!" Buď zvelebený, Jahve, náš Boh, od vekov až naveky! Nech zvelebujú tvoje slávne Meno, ktoré je vznešenejšie než všetka oslava a chvála.

⁶Ty, Jahve, si jediný Boh. Ty si urobil nebesá, nebesá nebies a všetky ich voje, zem a všetko, čo je na nej, moria a všetko, čo je v nich. Ty dávaš život tomu všetkému, tebe sa klaňajú nebeské voje.

⁷Ty, Jahve, si Boh, ktorý si vyvolil Abrama, vyviedol si ho z chaldejského Uru a dal si mu meno Abrahám.

⁸Zistil si, že jeho srdce ti je verné, uzavrel si s ním zmluvu, že dáš jeho potomstvu krajinu Kanaáncov, Chetejcov, Amorejcov, Perizejcov, Jebuzejcov, Girgašejcov; a splnil si svoje prisľúbenie, lebo si spravodlivý.

⁹Videl si utrpenie našich otcov v Egypte, počul si ich krik pri Trstinovom mori.

¹⁰Robil si divy a zázraky proti faraónovi, proti jeho dvoranom a proti všetkému ľudu jeho krajiny; lebo si vedel, ako pyšne zaobchádzali s našimi otcami. Tým si získal slávu, ktorá trvá podnes.

¹¹Otvoril si more pred nimi a prešli po suchu uprostred mora. Ich prenasledovateľov si uvrhol do hlbín ako kameň do rozbúrených vôd.

¹²Oblačným stĺpom si ich viedol vo dne a ohnivým stĺpom v noci, aby si im svietil na cestu, ktorou mali ísť.

¹³Zostúpil si na vrch Sinaj a hovoril si s nimi z neba; dal si im spravodlivé zákonodarstvo: spoľahlivé zákony, dobré ustanovenia a prikázania.

¹⁴Oboznámil si ich so svojou svätou sobotou; dal si im Zákon, prikázania a ustanovenia prostredníctvom svojho sluhu Mojžiša.

¹⁵Dal si im chlieb z neba, keď mali hlad, vodu si im vyviedol zo skaly, keď mali smäd. Kázal si im, aby šli prevziať krajinu, o ktorej si prisahal, že im ju dáš.

¹⁶Ale oni, naši otcovia, spyšneli, boli tvrdošijní, nechceli poslúchať tvoje rozkazy.

¹⁷Odopreli poslúchať, zabudli na zázraky, ktoré si pre nich vykonal; zatvrdili sa a vzali si do hlavy, že sa vrátia do Egypta, do svojho otroctva. Ale ty si Boh ochotný odpúšťať, milostivý a milosrdný, zhovievavý a plný lásky, preto si ich neopustil.

¹⁸Hoci si urobili teľa z liateho kovu a vyhlásili: "Toto je tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta" a veľmi sa rúhali,

¹⁹ty si ich vo svojej nesmiernej láske na púšti neopustil. Vo dne sa nevzdialil sponad nich oblačný stĺp, aby ich viedol cestou, ani ohnivý stĺp v noci, aby im svietil na cestu, ktorou mali ísť.

²⁰Svojho dobrého ducha si im dal, aby si ich urobil múdrymi, mannu si neodoprel ich ústam a vodou si neprestal hasiť ich smäd.

²¹Štyridsať rokov si sa o nich staral na púšti, nič im nechýbalo, šaty sa im nezodrali a nohy im nenapuchli.

²²Dal si im kráľovstvá a národy, dal si im ich ako hraničné územia: zaujali krajinu Sichona, chešbonského kráľa, i krajinu Oga, bašanského kráľa.

²³Rozmnožil si ich synov ako hviezdy na nebi a voviedol si ich do krajiny, o ktorej si povedal ich otcom, aby vošli do nej a zaujali ju.

²⁴Synovia vtrhli do krajiny a zaujali ju a ty si pokoril pred nimi obyvateľov tej krajiny, Kanaáncov, vydal si im ich do rúk, ich kráľov a národy krajiny, aby naložili s nimi podľa svojej vôle.

²⁵Zaujali opevnené mestá a žírnu pôdu. Vzali do vlastníctva domy naplnené všetkým dobrým, cisterny už vykopané, vinice, olivové sady a množstvo ovocných stromov. Jedli, nasýtili sa a stučneli, s rozkošou požívali tvoje veľké dobrodenia.

²⁶Ale oni ti boli neposlušní, vzbúrili sa proti tebe, obrátili sa chrbtom tvojmu Zákonu, zabíjali tvojich prorokov, ktorí ich napomínali preto, aby ich späť k tebe priviedli, a veľmi sa rúhali.

²⁷Vtedy si ich vydal do rúk ich nepriateľov, ktorí ich utláčali. Ale v čase útlaku volali k tebe o pomoc a ty si ich počul z nebies a vo svojej nesmiernej láske si im dával záchrancov, ktorí ich vyslobodzovali z rúk ich nepriateľov.

²⁸A len čo si oddýchli, znovu robili zle pred tebou a ty si ich nechal napospas ich nepriateľom, tí panovali nad nimi. Oni znovu kričali k tebe a ty si ich počul z nebies: koľkokrát si ich len vyslobodil vo svojej láske!

²⁹Napomínal si ich, aby sa vrátili k tvojmu Zákonu, ale oni boli spupní, neposlúchli tvoje prikázania, hrešili proti tvojim nariadeniam, práve proti tým, ktoré dávajú život tomu, kto ich zachováva. Oni sa tvrdošijne odvrátili a zanovito nechceli poslúchať.

³⁰Bol si s nimi trpezlivý veľmi mnoho rokov; napomínal si ich svojím Duchom, službou tvojich prorokov, oni však nechceli počúvať. Preto si ich vydal napospas národom krajín.

³¹Nakoľko ich nesmierne miluješ, nezničil si ich, ani si ich neopustil, lebo ty si Boh plný zľutovania a lásky.

³²Preto teraz, Bože náš, veľký, mocný a obávaný Boh, ktorý zachovávaš zmluvu a milosrdenstvo, nepokladaj za nič tie veľké útrapy, ktoré postihli nás, našich kráľov, naše kniežatá, našich kňazov, našich prorokova a celý tvoj ľud, od čias asýrskych kráľov až po dnešný deň.

³³Ty si bol spravodlivý vo všetkom, čo nás zastihlo, ty si ukázal svoju vernosť, hoci sme sa my zachovali bezbožne.

³⁴Hej, naši králi, naši vodcovia, naši kňazi a naši otcovia neriadili sa tvojím Zákonom, nevšímali si tvoje prikázania a povinnosti, ktoré si im dával.

³⁵Pokiaľ boli vo svojom kráľovstve, vo veľkom blahobyte, ktorý si im poskytoval, a v šírej a úrodnej zemi, ktorú si položil pred nich, neslúžili ti, ani sa neodvrátili od svojich zlých skutkov.

³⁶Pozri, my sme dnes otrokmi práve v tej krajine, ktorú si dal našim otcom, aby požívali jej plody a jej bohatstvá, hľa, my sme v nej v otroctve.

³⁷Jej úrody patria kráľom, ktorých si nám dosadil pre naše hriechy; a tí podľa svojej ľubovôle panujú nad našimi osobami a nad naším statkom. Sme vo veľkom súžení.