Read Botekov preklad Kniha Tobiáš 2 Bible Online

Kniha Tobiáš 2 - Botekov preklad bible

Kniha Tobiáš 2

¹Za Asarhadonovej vlády som sa teda vrátil do svojho domu a vrátili mi aj manželku Annu a syna Tobiáša. Na náš sviatok Turíc, sviatok Týždňov, som mal pripravenú dobrú hostinu a sadol som si jesť.

²Stôl bol prikrytý a na ňom mnoho jedál. Tu som povedal synovi Tobiášovi: "Choď, syn môj, vyhľadaj chudobného z našich bratov odvlečených do Ninive, ktorý má Bohu verné srdce, a priveď ho sem, aby spoločne s nami jedol. Budem na teba čakať, kým sa nevrátiš, syn môj."

³Tobiáš teda vyšiel hľadať nejakého chudobného medzi našimi bratmi, ale vrátil sa a povedal: "Otče!" Odpovedal som: "Čo je, syn môj?" On nato: "Otče, jeden z nášho ľudu bol zabitý a jeho telo leží na trhovisku, bol zahrdúsený pred chvíľou."

⁴Vyskočil som, nechal jedlo nedotknuté. Vzal som telo z trhoviska, odniesol som ho do jedného domu a čakal som do západu slnka, aby som ho potom pochoval.

⁵Keď som sa vrátil, vykúpal som sa a zarmútený som jedol svoje jedlo,

⁶spomínajúc si na slová proroka Amosa o Beteli: "Vaše sviatky sa zmenia na smútok a všetky vaše chválospevy na žalospevy."

⁷A zaplakal som. Keď sa potom zotmelo, šiel som vykopať jamu a pochoval som ho.

⁸Susedia sa mi posmievali a hovorili: "Pozrite, už sa nebojí! Naposledy utiekol, keď ho naháňali a chceli zabiť za tú istú vec, a znova pochováva mŕtvych!"

⁹Tej noci som sa vykúpal, zašiel som do svojho dvora, ľahol som si k múru na dvore a zaspal, nechajúc si tvár odkrytú, lebo bola horúčava.

¹⁰Nevedel som, že v múre nado mnou hniezdili vrabce, a ich trus, ešte teplý, padol mi rovno do očí a zapríčinil v nich biele škvrny, ktoré som si musel dať ošetriť lekárom. Ale čím viac ma natierali masťami, tým viac ma škvrny oslepovali, až som celkom stratil zrak. Bol som už štyri roky slepý a všetci moji bratia boli z toho zronení. Achikar sa staral o moju výživu dva roky, kým neodcestoval do Elimaidy.

¹¹V tom čase moja manželka Anna robila ženské práce, tiež doma priadla vlnu a brala si plátno na tkanie.

¹²Objednávatelia platili, keď im odovzdala, čo jej dali spraviť. A tak siedmeho dňa v mesiaci dystri dokončila jeden kus plátna a zaniesla ho zákazníkom a tí nielenže jej zaplatili všetko, čo jej boli dlžní, ale navyše jej darovali aj kozľa.

¹³Keď ho doniesla domov, kozľa začalo bľačať. Ja som ju zavolal a pýtal som sa jej: "Odkiaľ je to kozľa? Nie je ukradnuté? Vráť ho jeho majiteľom, lebo my nesmieme jesť nič ukradnuté!"

¹⁴Ona ma uistila: "To je dar, čo mi dali navyše mojej pláce." Neveril som jej a kázal som jej, aby ho vrátila majiteľom, celý červený od hanby. Ona mi však odsekla: "Načo boli tvoje almužny? Načo tvoje dobré skutky? Celý svet vie, čo máš z toho!"