Read Botekov preklad Kniha Judita 7 Bible Online

Kniha Judita 7 - Botekov preklad bible

Kniha Judita 7

¹Nasledujúceho dňa Holofernes vydal rozkaz celému svojmu vojsku a všetkým svojim spojencom, aby napredovali proti Betulii, obsadili priechody hôr a začali vojnu proti Izraelcom.

²Ešte ten istý deň vyrazilo všetko mužstvo z tábora. Jeho vojsko pozostávalo zo stodvadsaťtisíc pešiakov a dvanásťtisíc jazdcov, nepočítajúc vozy s batožinou a veľké množstvo chlapov, ktorí išli s nimi.

³Rozložili sa s táborom v doline blízko Betulie, pri prameni. Ich tábor sa rozprestieral po šírke od Dotainu až ku Belbainu a po dĺžke od Betulie po Kyamon, ktorý leží naproti Ezdrelonu.

⁴Keď Izraelci videli to množstvo, veľmi sa naľakali a hovorili si medzi sebou: "Títo znivočia celý kraj! Ani vysoké vrchy, ani doliny, ani kopce neunesú ich ťarchu!"

⁵Nato sa každý chopil zbrane, zapálili ohne na vežiach a zostali na stráži po celú noc.

⁶Nasledujúceho dňa pochodoval Holofernes s celou jazdou pred očami Izraelcov v Betulii.

⁷Nato preskúmal cesty, ktoré viedli do ich mesta, prezrel si vodné pramene a obsadil ich postaviac tam oddiel vojakov. Potom sa vrátil ku svojmu vojsku.

⁸Hneď k nemu prišli kniežatá Ezauových synov s náčelníkmi Moabcov a s veliteľmi prímorského kraja a povedali mu:

⁹"Ráč vypočuť našu radu, náš pán, a tvoje vojsko neutrpí nijakú stratu.

¹⁰Tento ľud Izraelcov sa nespolieha natoľko na svoje kopije, ako skôr na vysoké hory, v ktorých žije, lebo nie je ľahké zliezť hrebene ich vrchov.

¹¹Preto, vládca, nebojuj proti nim, ako sa bojuje v otvorenom boji, a z tvojho ľudu nepadne ani jediný chlap.

¹²Zostaň v tábore a zadrž tam aj všetkých svojich vojakov. Tvoji mládenci nech len držia obsadený prameň vody, ktorý vyviera na úbočí vrchu.

¹³Odtiaľ totiž berú vodu všetci obyvatelia Betulie. Keď ich bude ničiť smäd, odovzdajú ti mesto. Medzitým my a náš ľud vystúpime na najbližšie hrebene hôr a utáboríme sa tam ako predvoj, aby z mesta nemohol vyjsť ani jeden človek.

¹⁴Budú hynúť hladom, oni, ich ženy a deti; prv, než ich zasiahne meč, popadajú na uliciach pred svojimi príbytkami.

¹⁵Tak im kruto odplatíš, že sa dali na odboj a nepodrobili sa ti v pokoji."

¹⁶Holofernes so svojimi dôstojníkmi schválil ich plán a vydal rozkaz, aby zariadili všetko, ako oni navrhli.

¹⁷Moabský oddiel teda vyrazil z tábora a s nimi päťtisíc Asýrčanov sa utáborilo v doline, kde obsadili vody a pramene Izraelcov.

¹⁸Edomci a Ammonci vyšli a utáborili sa vo vrchoch naproti Dotainu. Časť svojho mužstva poslali na juh a východ naproti Egrebelu, ktorý je pri Chuze na potoku Mochmur. Ostatok asýrskeho vojska sa rozložil na rovine. Obsadili celý kraj, lebo ich stany a vozy s batožinou tvorili obrovské táborisko, bolo ich nesmierne množstvo.

¹⁹Izraelci volali k Pánovi, svojmu Bohu. Strácali odvahu, lebo nepriatelia ich obkľúčili a nemali možnosť uniknúť im.

²⁰Celé asýrske vojsko, pešiaci, vojnové vozy a jazda ich obkľučovali po tridsaťštyri dní. Obyvatelia Betulie videli, ako sa vyprázdňovali ich nádoby vody,

²¹ba aj ich cisterny. Nebolo dňa, že by sa napili do vôle, lebo voda sa vymeriavala na prídel.

²²Ich deti omdlievali, ženy a mládež chradli od smädu. Padali na uliciach a v bránach mesta od vyčerpania.

²³Vtedy všetok ľud, mladíci, ženy a deti sa zhromaždili okolo Oziáša a predstaviteľov mesta a hlasno kričali. Pred staršími mesta hovorili:

²⁴"Nech Boh rozsúdi medzi nami a vami, lebo ste nám zapríčinili veľkú nespravodlivosť, keďže ste sa nechceli priateľsky dohodnúť s Asýrčanmi.

²⁵Teraz nám už nikto nemôže pomôcť. Boh nás vydal do ich rúk, aby sme pred nimi popadali od smädu a pohynuli.

²⁶Ihneď ich zavolajte! Vydajte im celé mesto, nech ho Holofernovi ľudia a jeho celé vojsko vydrancujú.

²⁷Napokon, bude pre nás lepšie, keď nás odvlečú do zajatia, ako keby sme pomreli smädom; lebo hoci budeme otrokmi, predsa budeme žiť a neuvidíme, ako naše maličké deti zomierajú pred našimi očami, ani ako naše ženy a deti vypúšťajú dušu.

²⁸V mene neba i zeme, v mene nášho Boha a Pána našich otcov, ktorý nás trestá za naše hriechy a za hriechy našich otcov, vás vyzývame, aby ste tak urobili ešte dnes!"

²⁹Vtedy celé zhromaždenie vypuklo v hlasitý nárek a všetci veľkým hlasom volali k Pánu Bohu.

³⁰Oziáš im povedal: "Upokojte sa, bratia! Vydržme ešte päť dní. Za ten čas nám Pán, Boh, môže znova ukázať svoje milosrdenstvo. Napokon nás určite neopustí.

³¹Ale ak nám po uplynutí týchto dní nepríde nijaká pomoc, potom urobím podľa vašej žiadosti."

³²Potom prepustil ľud, každého na jeho miesto. Chlapi odišli na múry a veže mesta, ženy a deti poslal domov. Po celom meste panovala hlboká skľúčenosť.