Read Botekov preklad Kniha Jób 31 Bible Online

Kniha Jób 31 - Botekov preklad bible

Kniha Jób 31

¹Uzavrel som zmluvu so svojimi očami, ako by som sa teda mohol pozerať za pannou?

²A čo mi Boh zhora nadelil, aký údel mi dal Všemohúci z neba?

³Či nie skazu, aká patrí hriešnikovi, a nešťastie, čo má stihnúť zločinca?

⁴Či nevidí moje správanie a nepočíta všetky moje kroky?

⁵Ak som azda podvodne konal a zháňal som sa za klamstvom,

⁶nech ma Boh odváži na spravodlivej váhe, zistí, že som nevinný.

⁷Ak som odbočil zo správnej cesty, ak moje srdce šlo za túžbou mojich očí, ak špina prilipla na mojich rukách,

⁸nech iný poje, čo som ja zasial, a čo mi narástlo, nech vytrhá s koreňmi!

⁹Ak som si dal srdce zvábiť ženou a číhaval som pri bráne blížneho,

¹⁰nech sa moja žena stane otrokyňou iného, nech s ňou obcujú cudzí!

¹¹To by bol hanebný skutok, zločin, ktorý patrí pred sudcu.

¹²Bol by to oheň, ktorý zožiera ako peklo, všetok môj majetok by zničil.

¹³Ak som zavrhol spravodlivú vec svojho otroka alebo svojej otrokyne, keď svoj spor predniesli predo mňa,

¹⁴čo by som spravil, keď Boh zakročí, čo by som povedal, keď príde súdiť?

¹⁵Či ich nestvoril ten istý, ktorý mňa v útrobách utvoril? Či nás nestvoril v živote ten istý Boh?

¹⁶Ak som odoprel biednym, čo potrebovali, a nechal vdovám vyplakať si oči,

¹⁷ak som zjedol svoju skyvu sám a sirota ju so mnou nejedla —

¹⁸ — sirota, čo ma od mlada ctila ako otca, ktorú som viedol ako starší brat,

¹⁹ak som videl niekoho hynúť bez šiat a bedára bez odevu chodiť,

²⁰ak ma jeho telo nežehnalo, lebo sa nezohrial vlnou mojich oviec;

²¹ak som zdvihol ruku proti nevinnému, vediac, že mám na súde oporu,

²²nech mi rameno od pleca odpadne, nech mi ruku vytrhnú z kĺbov!

²³Ale mňa Božia moc napĺňa hrôzou, zo strachu pred jeho velebou nemôžem si takto počínať.

²⁴Ak som vkladal svoju nádej do zlata, ak som zlato pokladal za svoju istotu,

²⁵ak som sa pýšil svojím veľkým bohatstvom, že moje práce boli úspešné,

²⁶ak som sa zadíval na slnce v jeho nádhere a na mesiac, ako si slávnostne nebom tiahne,

²⁷a dal sa zviesť v kútiku srdca, aby som im zdvihol ruky na oslavný pozdrav,

²⁸to by bolo zločinné previnenie, to by som zaprel Boha na nebi!

²⁹Netešil som sa záhube nepriateľa, neradoval som sa, že ho nešťastie postihlo,

³⁰Nedovolil som, aby môj jazyk zhrešil, a jeho život som si kliatbou nežiadal!

³¹Či čeľaď z môjho stanu nevravela: "Nech nikto z nás nehovorí zle o ňom,

³²veď cudzinec nemusel nikdy vonku nocovať!" Lebo môj dom bol otvorený pre pocestného.

³³Či som skrýval svoje hriechy, ako iní zvyknú, tajil svoju vinu u seba

³⁴z obavy pred veľkým davom, zo strachu pred pohŕdaním občanov? Vari som zamĺkol a nevyšiel z dverí?

³⁵Kiež by som bol láskavo vypočutý! Toto je moja posledná reč. Prosím, nech mi Všemohúci odpovie.

³⁶Nech môj protivník napíše žalobný spis! Ja ho budem nosiť na svojom pleci, ovijem si s ním hlavu ako korunou,

³⁷vydám mu počet z každého svojho kroku, ako knieža predstúpim pred neho.

³⁸Ak moja zem kričala o pomstu proti mne a jej brázdy plakali s ňou,

³⁹ak som jej úrodu jedol bezplatne a nechal hladom vzdychať tých, čo ju obrábali, 40a nech mi bodľač vzíde namiesto pšenice a miesto jačmeňa páchnuca burina!

⁴⁰40b Koniec Jóbových slov.