Read Botekov preklad Kniha Žalmov 104 Bible Online

Kniha Žalmov 104 - Botekov preklad bible

Kniha Žalmov 104

¹Zvelebuj, duša moja, Jahveho! Aký si veľký, Jahve, môj Bože! Odetý si velebou a leskom,

²zahalený si svetlom ako plášťom. Oblohu si napäl ako stan

³a nad jej vodami zbudoval si svoje siene, oblaky sú tvojím vozom, lietaš na krídlach vetra.

⁴Vietor je tvojím poslom, plamenné blesky sú tvojimi sluhami.

⁵Zem si postavil na pevné základy, nepohne sa naveky.

⁶Oceánom si ju pokryl ako plášťom a vody zaliali horstvá.

⁷Ale na tvoj rozkaz dali sa na útek, zľakli sa tvojho hromového hlasu;

⁸prebehli po vrchoch, zbehli sa do dolín, na miesto, ktoré si im vyhradil,

⁹určil si im hranice, aby ich neprekročili a znova nezaplavili zem.

¹⁰V úžľabinách dávaš vyvierať prameňom, potokmi sa spúšťajú pomedzi vrchy,

¹¹napájajú všetku lesnú zver, plaché zvieratá hasia v nich svoj smäd,

¹²na ich brehoch hniezdia vtáci, švitoria v korunách stromov.

¹³Z neba zavlažuješ vŕšky, sýtiš zem plodmi svojich diel.

¹⁴Dávaš trávu pre dobytok a plodiny pre človeka, aby zo zeme vyťažil si potravu:

¹⁵víno, ktoré obveseľuje srdce človeka, olivový olej, čo mu rozjasňuje tvár, a chlieb, ktorý mu dodáva silu.

¹⁶Hojnosť vlahy majú aj mohutné stromy, libanonské cédre, ktoré Jahve zasadil.

¹⁷Vtáci hniezdia v ich korunách, na ich vrcholcoch bociany si stavajú hniezda.

¹⁸Nebotyčné hory sú domovom kamzíkov, skalné rokle sú útulkom svišťov.

¹⁹Mesiac si stvoril, aby určoval čas, slnku si ukázal, kde má zapadať.

²⁰Keď rozprestrieš tmu a nastane noc, povylieza všetka divá zver;

²¹mladé levy revú po koristi, žiadajú od Boha potravu.

²²Keď slnku rozkážeš vyjsť, utiahnu sa, políhajú si do svojich skrýš.

²³Vtedy človek ide do svojej práce, namáhať sa až do večera.

²⁴Jahve, nespočetné sú tvoje diela, ako múdro si všetko urobil! Zem je plná tvojich tvorov.

²⁵Hľa, more, veľké a široké, kde sa hemžia tvory bez počtu, malé i veľké.

²⁶Plavia sa na ňom lode a obrovské veľryby, ktoré si stvoril, aby sa ním preháňali.

²⁷Všetko sa spolieha na teba, že im dáš pokrm v pravý čas.

²⁸Keď im ho dáš, vtedy jedia, keď im dávaš hojne, najedia sa dosýta,

²⁹ale keď odvrátiš od nich svoju priazeň, ľakajú sa, keď im odnímeš dych, hynú a vracajú sa do prachu, z ktorého vyšli.

³⁰Keď dýchneš svojho ducha, nové povstávajú, a tak obnovuješ celú zem.

³¹Sláva Jahvemu naveky, nech sa Jahve teší svojim dielam!

³²Keď sa prísne pozrie na zem, zem sa zatrasie, keď sa dotkne vrchov, začnú dymiť.

³³Budem spievať Jahvemu, dokiaľ len budem žiť, po celý život budem ho oslavovať.

³⁴Nech sa mu zapáči táto pieseň, lebo Jahve je moja radosť!

³⁵Nech sa stratia zo zeme hriešnici, nech je koniec bezbožníkom! Zvelebuj, duša moja, Jahveho! Aleluja!