Read Botekov preklad Kniha Žalmov 78 Bible Online

Kniha Žalmov 78 - Botekov preklad bible

Kniha Žalmov 78

¹Báseň. Asafova. Ľud môj, vypočuj si moje naučenie, počúvaj slová, ktoré ti poviem.

²Rozpoviem ti poučné podobenstvá, vyložím tajomné udalosti dávnych vekov,

³veci, ktoré sme už počuli a poznali, lebo nám ich rozprávali naši otcovia.

⁴Ani my to nezatajíme ich deťom, ale rozpovieme budúcim pokoleniam slávne Jahveho skutky a mocné divy, ktoré urobil.

⁵Nariadil Jakubovým kmeňom, uzákonil pre Izrael, aby otcovia zanechali svojim synom nariadenia, ktoré dostali,

⁶aby o nich vedeli aj budúce pokolenia, aj deti, čo sa ešte len narodia, a tieto aby ich odovzdali svojim synom:

⁷aby v Bohu skladali svoju nádej, aby mali stále na mysli Božie veľké skutky a zachovávali jeho prikázania,

⁸aby neboli ako ich otcovia, neposlušné a odbojné pokolenie, ktoré nikdy nemalo pevnú vieru v Boha a zmýšľaním zostalo mu neverné.

⁹Ako synovia Efraimovi, ozbrojení lukmi, ktorí v deň bitky dali sa na útek,

¹⁰nedodržali zmluvu s Bohom a spriečili sa poslúchať jeho zákon,

¹¹zabudli na všetko, čo pre nich vykonal, na jeho zázraky, ktorými sa preukázal.

¹²Robil zázraky pred očami ich otcov v egyptskej zemi, na poliach Tanis.

¹³Rozdelil more a previedol ich cezeň, postaviac vody ako hrádzu.

¹⁴Vo dne ich viedol oblakom a v noci ohnivou žiarou.

¹⁵Na púšti rozštiepil bralo a napojil ich hojne ako z jazera.

¹⁶Vyviedol pramene zo skaly, prúdila z nej voda ako rieka.

¹⁷Ale oni sa ďalej proti nemu prehrešovali, búrili sa proti Najvyššiemu na púšti,

¹⁸zaťato pokúšali Boha, žiadali si jedlo podľa svojich chúťok.

¹⁹Reptali proti Bohu: "Môže Boh prestrieť stôl na púšti?

²⁰Je síce pravda, že udrel na skalu a voda vystrekla a tiekla potokmi, ale či nám môže dať aj chlieb a obstarať svojmu ľudu mäso?"

²¹Keď to Jahve počul, veľmi sa roztrpčil, oheň vzplanul proti Jakubovi, rozhorčil sa proti Izraelovi,

²²lebo neverili Bohu, neverili, že im môže pomôcť;

²³a predsa rozkázal mrakom na výšinách a otvoril brány nebies,

²⁴na jedenie im zoslal mannu ako dážď, dal im nebeský chlieb.

²⁵Tak človek jedol anjelský chlieb, dostali na cestu jedla do sýtosti.

²⁶Potom rozpútal z neba východný vietor, svojou mocou prihnal vietor z juhu

²⁷a spustil na nich mäsa ako mračno prachu, lietajúce vtáky ako morský piesok.

²⁸Zhodil ich doprostred tábora, okolo stanov, v ktorých bývali.

²⁹Ľud jedol a nasýtil sa do vôle, lebo im Boh dal, po čom bažili.

³⁰Ale oni sa neprestávali sťažovať, hoci mali ešte ústa plné jedla,

³¹preto proti nim vzkypel Boží hnev, najsilnejších medzi nimi pozabíjal, skosil výkvet Izraela.

³²Oni napriek všetkému ďalej urážali Boha a nechceli veriť jeho divom.

³³Ako dych ukončil ich dni a ich roky náhlou smrťou.

³⁴Keď ich stíhal smrťou, hľadali ho, vracali sa a obracali sa na neho.

³⁵Rozpamätávali sa, že Boh je ich opora, že Najvyšší je ich záchrana.

³⁶Ale svojimi lichotivými slovami ho klamali, luhali mu svojím jazykom,

³⁷vo svojom srdci boli k nemu neúprimní, neboli verní jeho zmluve.

³⁸Ale Boh, plný milosrdenstva, odpúšťal im viny a nevyhubil ich. Často zmiernil svoj hnev a neprejavil svoje rozhorčenie.

³⁹Pamätal, že sú iba krehkí ľudia, ako závan vetra, ktorý preletí a nikdy viac sa nevráti.

⁴⁰Koľko ráz sa proti nemu vzbúrili na púšti, zarmútili ho na pustatine!

⁴¹Stále pokúšali Božiu trpezlivosť a roztrpčovali Najsvätejšieho.

⁴²Zabudli na jeho veľkú moc, zabudli na deň, keď ich vyslobodil z ruky nepriateľa,

⁴³keď robil v Egypte svoje znamenia, svoje zázraky na poliach Tanis.

⁴⁴Premenil ich potoky a rieky na krv, takže nemali čo piť.

⁴⁵Poslal na nich ovady, ktoré ich štípali, žaby, aby ich trápili.

⁴⁶Vydal ich úrodu škodlivému hmyzu, mračnám kobyliek ich práce.

⁴⁷Ľadovcom zbil ich vinice a krupobitím figovníky.

⁴⁸Poslal mor na ich dobytok a na ich stáda nákazu.

⁴⁹Obrátil proti nim svoj hrozný hnev, rozhorčenie, zlosť a nepriateľstvo, celý zástup poslov skazy.

⁵⁰Dal voľný beh svojmu rozhorčeniu. Neušetril ich pred smrťou, lež ich život vydal napospas morovej pohrome.

⁵¹Pobil všetkých prvorodených, výkvet sily egyptských rodín.

⁵²Ako ovečky vyviedol svoj ľud, viedol ich púšťou ako stádo,

⁵³vodil ich bezpečne, nemali sa čoho báť, ale nad ich nepriateľmi zavrelo sa more.

⁵⁴Doviedol ich do svojej svätej zeme, na vrch, ktorý vydobyla jeho pravica.

⁵⁵Pred nimi vyhnal pohanské národy, dedičnú krajinu im rozmeral a kmene Izraela usadil v ich stanoch.

⁵⁶Ale oni ďalej pokúšali Boha, búrili sa proti Najvyššiemu a neplnili jeho prikázania.

⁵⁷Boli neverní, odpadávali od neho ako ich otcovia, zlyhali ako nespoľahlivá zbraň.

⁵⁸Hnevali ho pohanskými oltármi na výšinách a dráždili ho svojimi modlami.

⁵⁹Keď to Boh počúval, zahorel hnevom a príkro zavrhol Izraela.

⁶⁰Opustil svoj stánok v Šíle, svoj príbytok medzi ľuďmi.

⁶¹Nechal padnúť do zajatia archu, symbol svojej moci, vydal nepriateľom svoju slávu.

⁶²Svoj ľud ponechal meču za korisť, zanevrel na svoje dedičstvo.

⁶³Jeho mládencov pohltil oheň vojny, nemali pohreb za náreku dievčat.

⁶⁴Jeho kňazi padli mečom a ich vdovy nemohli sa nad nimi vyplakať.

⁶⁵Vtedy sa Pán prebral akoby zo spánku, ako bojovník premožený vínom.

⁶⁶Svojich nepriateľov zahnal na útek, uvalil na nich večnú potupu.

⁶⁷Zavrhol Jozefov rod, nevyvolil si kmeň Efraimov,

⁶⁸ale vybral si Júdov kmeň a vrch Sion, ktorý si obľúbil.

⁶⁹Vystavil si chrám do nebeských výšok, pevný ako zem, ktorej dal trvalé základy.

⁷⁰Dávida si vyhliadol za svojho služobníka, vzal si ho od ovčieho košiara,

⁷¹odviedol ho od oviec s jahňatami, aby bol pastierom vyvoleného ľudu, Izraela, jeho dedičstva.

⁷²A on ich pásol so šľachetným srdcom, viedol ich skúsenou rukou.