Read Botekov preklad Kniha Kazateľ 2 Bible Online

Kniha Kazateľ 2 - Botekov preklad bible

Kniha Kazateľ 2

¹Povedal som si v srdci: "Nože, skúsme to so zábavami, pozrime sa za šťastím!" Ale, veru, aj to bola márnosť!

²Na smiech som povedal: "Nezmysel!" Na radosť: "Načo to?"

³Skúsil som opájať sa vínom, aby som videl, v čom je šťastie ľudí, čo by mali robiť za svojho krátkeho života na zemi. Ale pritom moja myseľ bola vedená múdrosťou, a nie bláznovstvom.

⁴Uskutočnil som veľké diela. Vystaval som si paláce, vysadil vinice.

⁵Urobil som si záhrady a sady a vysadil som ich stromami všakovakého ovocia.

⁶Vytvoril som si vodné nádrže, aby som nimi zavodňoval sady porastené stromovím.

⁷Nakúpil som si otrokov a slúžky a iní sa mi narodili v dome. Aj stád rožného dobytka a oviec som mal viac než všetci moji predchodcovia v Jeruzaleme.

⁸Nahromadil som si striebro i zlato, poklady kráľov a krajín. Zadovážil som si spevákov i speváčky a všetky ľudské rozkoše. Mal som truhlicu za truhlicou.

⁹Stal som sa takým veľkým, že som prevýšil všetkých svojich predchodcov v Jeruzaleme, ale aj múdrosť mi zostala.

¹⁰Neodoprel som svojim očiam nič, čo si len žiadali, a svojmu srdcu som dovolil každú radosť. Naozaj, mal som radosť zo všetkej svojej práce, a to mi bola odmena za všetky námahy.

¹¹Potom som sa zamyslel nad všetkými dielami svojich rúk a nad všetkou tou námahou, čo som do nich vložil. Ach! Aj toto všetko je márnosť a prázdny zhon. Niet z toho úžitku pod slnkom!

¹²Všímal som si ďalej múdrosť, hlúposť a bláznovstvo. Aký človek to bude, čo po kráľovi nastúpi? Bude robiť to, čo robili pred ním.

¹³Vidím jasne, že múdrosť natoľko vyniká nad hlúposťou, ako svetlo nad tmou:

¹⁴múdry nosí oči v hlave a hlúpy chodí vo tme. Aj to som videl, že oboch zastihne ten istý osud.

¹⁵Nuž povedal som si v srdci: "Osud hlúpeho stihne aj mňa. Čo som mal z toho, že som bol múdry?" A musel som uznať, že aj to je len márnosť.

¹⁶Lebo ani po múdrom, ani po hlúpom nezostáva trvalá spomienka. Už v nastávajúcich dňoch budú zabudnutí obaja. Žiaľ, múdry zomiera takisto ako hlúpy!

¹⁷Zanevrel som teda na život, lebo sa mi nepáči, čo sa deje na zemi, a všetko je márnosť a prázdny zhon!

¹⁸Zanevrel som aj na všetky svoje diela, ktoré som porobil tu na zemi, lebo ich musím zanechať svojmu nástupcovi.

¹⁹Ktovie, či bude múdry alebo hlúpy? A on bude rozhodovať o všetkých mojich dielach, ktoré ma stáli toľko úmornej práce a múdrosti za môjho života. Aj to je márnosť!

²⁰Preto som v srdci začal želieť nad všetkou tou námahou, ktorú som vynaložil na zemi.

²¹Taký človek, čo pracoval múdro, skúsene a úspešne, musí odovzdať svoj majetok inému, čo na tom nepracoval. Aj to je márnosť a veľká chyba!

²²Čo má teda človek zo všetkej svojej namáhavej práce, ktorú vykonával za svojho života?

²³Celý jeho život bol plný námahy a starostí, takže si myseľ ani v noci nemohla odpočinúť. Aj to je márnosť.

²⁴Niet pre človeka iného šťastia, ako jesť a piť a zabaviť sa na odplatu za svoje práce. Aj to je, vidím, dar Božej ruky.

²⁵Inak, kto by mohol jesť a požívať bez neho?

²⁶Múdrosť, vedu i radosť dá Boh tomu, kto sa mu páči, a hriešnikovi dá za úlohu znášať a hromadiť pre toho, kto sa Bohu páči. Aj to je márnosť a prázdny zhon.