Read Botekov preklad Kniha Múdrosti 12 Bible Online

Kniha Múdrosti 12 - Botekov preklad bible

Kniha Múdrosti 12

¹Lebo vo všetkom je tvoj nesmrteľný duch.

²Preto tých, čo sa pomýlia, pozvoľna usvedčuješ. Napomínaš ich a upozorňuješ na ich hriechy, aby sa odvrátili od zlého a verili v teba, Pane.

³Napríklad, dávni obyvatelia tvojej svätej zeme ti boli odporní,

⁴lebo páchali ohavné zločiny, mágiu a bezbožné obrady,

⁵bezcitné vraždy detí, ľudožrútske hostiny s ľudským mäsom a krvou; zasväcovali sa tajomnými obradmi,

⁶na ktorých rodičia vraždili svoje bezbranné deti. Preto tvoja vôľa bola, že ich dáš vyhubiť rukami našich otcov,

⁷aby táto zem, ktorá ti je nadovšetko drahá, dostala hodných osadníkov — Božie deti.

⁸A predsa, aj tých si ušetril, lebo aj oni boli ľudia; poslal si sršne sťa predvoj svojho vojska, aby ich ničili pomaly.

⁹Nie že by ti bolo nemožné vydať bezbožníkov do rúk spravodlivých v jedinej riadnej bitke alebo ich razom zahubiť krutou zverou alebo neúprosným slovom,

¹⁰ale ty si vykonával svoj rozsudok pomaly, aby mali čas na ľútosť, dobre vediac, že pochádzajú zo zlého rodu, že ich skazenosť je hlboko zakorenená a ich zmýšľanie sa nikdy nezmení,

¹¹lebo na ich rode spočívala dávna kliatba. Dôvody tejto miernosti Ani to nebolo z ohľadov pred niekým iným, že si ich nechal bez trestu za hriechy,

¹²lebo kto by ti mohol povedať: "Čo si to urobil?" alebo sprotiviť sa tvojmu rozsudku? Kto by ťa mohol obviniť, že si zničil národy, ktoré si stvoril ty sám? Kto by sa postavil proti tebe na súde ako obhajca nespravodlivých ľudí?

¹³Nie! Okrem teba niet Boha; celý svet máš ty na starosti a niet nikoho, komu by si mal dokazovať spravodlivosť svojich rozsudkov.

¹⁴Niet kráľa ani vladára, čo by ti mohol čeliť a hájiť tých, ktorých ty tresceš.

¹⁵Pretože ty si spravodlivý a všetko spravodlivo riadiš a pokladáš za nehodné tvojej moci odsúdiť niekoho, kto si nezasluhuje trest.

¹⁶Lebo tvoja moc je zdrojom tvojej spravodlivosti a keďže nad všetkým vládneš, na všetko máš ohľad.

¹⁷Svoju silu ukazuješ, ak ľudia neveria v tvoju zvrchovanú moc; a zrážaš ich, len keď ju poznajú, a predsa sú vyzývaví.

¹⁸Ale hoci máš moc, súdiš mierne, vládneš nad nami s veľkou zhovievavosťou, lebo ak zachceš, naporúdzi máš svoju moc.

¹⁹Takýmito skutkami si poučil svoj ľud, že spravodlivý musí byť priateľom ľudí, a svojim synom dal si sladkú nádej, že po hriechu dávaš čas na ľútosť.

²⁰Ak si trestal s toľkými ohľadmi a zhovievavosťou nepriateľov svojich detí — aj vtedy, keď boli hodní smrti, ak si im dal čas a možnosť zbaviť sa ich zloby,

²¹s akými ohľadmi si súdil svojich synov ty, ktorý si prísahou a zmluvami dal prekrásne prísľuby ich otcom!

²²Tak nás poučuješ, aj keď nás karháš, našich nepriateľov tisíckrát väčšmi tresceš a kážeš nám myslieť na tvoju dobrotu, keď my súdime iných, a keď sme súdení, počítať s tvojím milosrdenstvom.

²³Preto tých, čo žili hlúpym životom v nespravodlivosti, nechal si mučiť sa ich vlastnými modlami.

²⁴Naozaj zablúdili príliš ďaleko na cestách bludu, až za bohov uznávali tie najbiednejšie a najodpornejšie zvieratá a dali sa zavádzať ako malé deti bez rozumu.

²⁵Preto ako na deti bez rozumu poslal si na nich trest, ktorý ich vyviedol na posmech.

²⁶Ale tí, ktorí sa nedali varovať posmešným trestom, okúsia trest hodný Boha.

²⁷Pri pohľade na bytosti, ktoré ich privádzali do zúfalstva, bytosti, ktoré mali za bohov a ktoré im boli trestom, jasne videli a za pravého Boha uznali toho, ktorého nedávno nechceli poznať. A takto dopadol na nich najvyšší trest.