Read Botekov preklad Kniha Múdrosti 16 Bible Online

Kniha Múdrosti 16 - Botekov preklad bible

Kniha Múdrosti 16

¹Bolo teda celkom vhodné, že utláčatelia boli trestaní podobnými zvieratami, trápení nesmiernym množstvom všelijakej hávede.

²Ale zakiaľ oni boli trestaní, svoj ľud si zaopatril, poslal si mu na jedenie nezvyklú stravu, jarabice, aby si zahnal jeho veľký hlad.

³A tak Egypťania, napriek veľkému hladu, pred zvieratami vyslanými proti nim strácali aj svoju prirodzenú chuť do jedla, zakiaľ tvoj ľud po krátkom nedostatku sýtil sa nezvyklými lahôdkami.

⁴Bolo treba, aby na utláčateľov zaľahol neúprosný nedostatok a tvojmu ľudu stačilo ukázať krátkou skúsenosťou, ako ich nepriatelia boli mučení.

⁵Aj tvoj ľud napadli strašné a zúrivé hady a keď uštipnutie zvíjajúcich sa zmijí šírilo smrť, tvoj hnev netrval do smutného konca.

⁶Len pre výstrahu boli nakrátko postrašení, lebo dostali spásonosný znak, ktorý im pripomínal príkazy tvojho Zákona.

⁷A každého človeka, čo sa k nemu obrátil, nezachránilo to, na čo sa pozeral, ale ty, Spasiteľ všetkých.

⁸Tak si ukázal našim nepriateľom, že len ty môžeš zachrániť od všetkého zla.

⁹Oni zomierali od poštípania kobyliek a múch a nebolo lieku na ich záchranu, lebo si zasluhovali byť potrestaní takýmito zvieratkami.

¹⁰Ale tvojich synov ani zuby jedovatých hadov nemohli prevládať, lebo tvoje milosrdenstvo im prišlo na pomoc a uzdravilo ich.

¹¹To boli iba rany prútom, čo sa čoskoro zahoja. Pripomínali im tvoje slová, aby na ne zrejme celkom nezabudli a neboli vylúčení z tvojej lásky.

¹²Vskutku, neuzdravili ich ani zelinky, ani náplasť, ale tvoje slovo, Bože, ktoré lieči všetko.

¹³Hej, ty vládneš nad životom i smrťou, privádzaš k bránam smrti a zasa vyvádzaš.

¹⁴Človek vo svojej zlobe môže zabiť ľahko, ale neprivedie späť dych, keď už raz odišiel, a nevyslobodí dušu, ktorú uväznila smrť.

¹⁵Ale tvojej ruke nemožno uniknúť.

¹⁶Bezbožných ľudí, čo ťa nechceli poznať, bičovala tvoja mocná ruka, napadli ich nezvyčajné dažde, krupobitie, neúprosné lejaky; oheň ich strávil.

¹⁷A tu je najväčšie čudo: vo vode, čo všetko hasí, oheň dostáva novú silu. Naozaj, svet bojuje za spravodlivých.

¹⁸Občas sa plamene upokojili, aby nezničili zvieratá, poslané proti bezbožným, aby ľudia z toho pochopili, že ich prenasleduje Boží súd.

¹⁹Občas aj pod vodou vzplanul silnejšie než obyčajný oheň, aby zničil plody hriešnej zeme.

²⁰Svojmu ľudu si dával anjelský pokrm, poskytoval si mu z neba chlieb pripravený bez jeho práce, chlieb, ktorý poskytoval všetok pôžitok a uspokojoval každú chuť

²¹Tento dar bol prejavom tvojej nežnej lásky voči tvojim deťom; prispôsoboval sa chuti toho, kto ho požíval, a menil sa na pokrm, po akom každý túžil.

²²Sneh a ľad odolával ohňu, neroztápal sa, aby sa vedelo, ako ten istý oheň horel aj v krupobití a plápolal v daždi, keď ničil nepriateľom úrodu,

²³ale zabúdal na vlastnú silu, aby sa spravodliví nasýtili.

²⁴Lebo stvorenie poddané tebe, svojmu Stvoriteľovi, napína svoju silu, keď tresce zlých, ale popúšťa v prospech tých, čo v teba dúfajú.

²⁵Preto sa aj vtedy premieňalo na všetko, čo slúžilo tvojej štedrosti, všeživiteľke, a prispôsobovalo sa túžbe tých, čo boli v núdzi.

²⁶Tvoje milované deti, Pane, mali pochopiť, že človeka neživia rozličné plodiny, ale tvoje slovo, ktoré zachováva tých, čo veria v teba.

²⁷Lebo to, čo oheň nedokázal zničiť, sa hneď topilo, len čo ho rozohriali prvé lúče slnka,

²⁸aby sme poznali, že máme vstávať pred východom slnka, ďakovať ti a modliť sa k tebe za svitania.

²⁹Nádej nevďačníka sa naozaj roztápa sťa zimný srieň a odteká ako odpadová voda.