Read Botekov preklad Kniha Múdrosti 17 Bible Online

Kniha Múdrosti 17 - Botekov preklad bible

Kniha Múdrosti 17

¹Veľké sú tvoje rozhodnutia a nevysvetliteľné, preto nepoučené duše poblúdili.

²Bezbožníci si namýšľali, že môžu utláčať tvoj svätý národ, a zatiaľ oni ležali sťa väzni tmy v zajatí dlhej noci, zatvorení pod svojimi strechami, vyhnaní večnou prozreteľnosťou.

³Mysleli si, že so svojimi hriechmi zostanú skrytí pod tmavým závojom zabudnutia, ale ležali zmätení v úžasnom strachu, vystrašení príšernými videniami.

⁴Ani úkryt, v ktorom sa skryli, nechránil ich od strachu, lebo okolo nich sa rozliehal hrozný rev a ukazovali sa ponuré postavy pochmúrnych tvárí.

⁵Nijaký oheň nemal dosť sily, aby im dal svetlo, a iskrivá žiara hviezd nemohla preniknúť tou hroznou nocou.

⁶Nad nimi svietila žiara, zapálená sama od seba, šíriaca strach, a keď tá potom zmizla, boli zdesení a pokladali to, čo práve videli, za ešte horšie.

⁷Ich magické úskoky sa ukázali neúčinnými a ich chvastavá veda bola hanebne vysmiata,

⁸lebo tí, čo sa núkali zaháňať z chorých duší strach a zmätok, sami ochoreli od strachu, ktorý ich robil smiešnymi.

⁹Aj vtedy, keď tam nebolo nič strašné, čoho by sa mali báť, padali od hrôzy ešte vystrašení hmyzom, čo cez nich preliezol, a hadím sipotom.

¹⁰Neodvážili sa ani len do vzduchu pozrieť, čomu sa inak nijako nemožno vyhnúť.

¹¹Lebo skazenosť je neobyčajne zbabelá, keď si je vedomá viny a keď jej svedomie predpovedá nešťastie.

¹²Strach totiž nie je nič iné, ako vzdať sa rozmýšľania.

¹³A nádej, zlomená touto vnútornou slabosťou, sa vzdáva, lebo nepozná príčinu predvídaného nešťastia.

¹⁴Tak po celú tú noc, ktorá vskutku nemala nad nimi moc, lebo sa nad nimi rozprestrela z bezmocného Podsvetia, všetci spali tým istým spánkom,

¹⁵časom prenasledovaní strašidelnými prízrakmi, časom ochromení duševnou ochabnutosťou, až na nich padla náhla a nepredvídaná hrôza.

¹⁶Tak, kde kto padol, tam zostal ležať ako prikutý, zatvorený v tomto väzení bez závor.

¹⁷Či roľník alebo pastier, alebo nádenník pracujúci osamote, všetci boli prekvapení a premožení tou istou neodolateľnou mocou,

¹⁸všetci boli spútaní tou istou reťazou tmy. Hviždiaci vietor, ľúbezné švitorenie vtákov v húštine konárov, odmeraný hukot prudko tečúcich vôd,

¹⁹hrozný hrmot rútiacich sa brál, neviditeľný beh skákajúcej zveriny, rev najdivších šeliem, echá odrážajúce sa od skalných útesov, všetko ich napĺňalo hrôzou a ochromovalo ich.

²⁰Celý svet bol ožiarený jasným svetlom a verne sa oddával svojim prácam,

²¹len nad nimi sa rozprestierala ťažká noc, obraz temností, čo im boli určené. Ale každý bol sám sebe ťažším bremenom ako tie tmy.