Read Botekov preklad Kniha proroka Jeremiáša 10 Bible Online

Kniha proroka Jeremiáša 10 - Botekov preklad bible

Kniha proroka Jeremiáša 10

¹Počuj, Izrael, slovo, ktoré Jahve hovorí tebe:

²Takto hovorí Jahve: "Nenapodobňujte správanie pohanov, nemajte strach pred znakmi na nebi, tých sa ľakajú pohania.

³Lebo tesané obrazy pohanov sú iba klam, sú to iba kláty, zoťaté v lese, spracované dlátom, rukou umelca.

⁴Ozdobí to striebrom a zlatom, stlčie klincom a kladivom, aby sa to nepohlo z miesta.

⁵Sú ako strašidlá v záhrade uhoriek, hovoriť nevedia. Treba ich nosiť, lebo chodiť nevládzu. Nebojte sa ich, nemôžu ublížiť, no nemajú ani moc robiť dobre."

⁶Jahve, nik nie je ako ty, ty si veľký a veľká je moc tvojho Mena.

⁷Kto by nemal pred tebou úctivú bázeň, Kráľ národov? Lebo tebe patrí úctivá bázeň. Kde medzi mudrcmi národov a ich kráľmi možno nájsť niekoho, ako si ty?

⁸Všetci do jedného sú hlúpi a blázniví, učia sa hlúposti od dreveného kláta.

⁹Tepané striebro, donesené z Taršišu, a zlato z Ofiru. Všetko je dielom sochára a zlatníka, odeté fialovým a červeným purpurom, napospol robota znalcov.

¹⁰Ale Jahve je pravý Boh, on je živý Boh a večný Kráľ. Pred jeho hnevom sa trasie zem, národy nevydržia jeho hnev.

¹¹(Toto im povedzte: "Bohovia, ktorí neutvorili nebo a zem, sa stratia zo zeme, spod nebeskej oblohy!")

¹²On utvoril zem svojou mocou, upevnil svet na jeho mieste svojou múdrosťou, rozprestrel nebeskú oblohu svojím umom.

¹³Keď zahrmí svojím hlasom, zahučia vody na nebi, privádza oblaky do končín zeme, otvára závory dažďom a vypúšťa vietor zo svojich skladísk.

¹⁴Všetci ľudia sú ako zvieratá, bez rozumu, každého zlatníka zahanbí jeho modla, lebo podoby, ktoré ulial, sú klam, nemajú v sebe životný dych.

¹⁵Sú to prázdne ničoty, smiešne výtvory, zahynú, keď príde deň súdu.

¹⁶Jakubov podiel nie je ako ony, lebo on je Stvoriteľ všetkého a Izrael je kmeň jeho dedičstva. Jeho meno je Jahve Cebaot.

¹⁷Pozbieraj svoj majetok a vynes ho von z krajiny, veď žiješ v obľahnutom meste!

¹⁸Lebo takto hovorí Jahve: "Hľa, teraz odhodím ďaleko obyvateľov zeme a dopustím na nich úzkosť, aby ma našli."

¹⁹Beda mi! Aká rana! Nevyliečiteľné je moje zranenie. A ja som si myslel: To je len moja bolesť, unesiem ju.

²⁰Môj stan je zničený, všetky moje laná sú roztrhané. Deti ma zanechali, odišli preč. Nikoho niet, kto by stan znovu postavil, kto by mi rozvinul stanové plachty.

²¹Pretože pastieri boli hlúpi: nehľadali Jahveho. Preto sa im nedarí, celé stádo sa im roztratilo.

²²Počuj! Akýsi hukot sa šíri, zo severnej zeme strašný hrmot vojska, ktoré zmení na púšť judské mestá, na brloh šakalov.

²³Viem, Jahve, že životná cesta nie je v moci ľudí, nie je dané človekovi usmerniť si kroky na svojej púti.

²⁴Preto ma naprávaj, Jahve, ale mierne, nie s hnevom, aby si ma nezdrvil.

²⁵Svoj hnev vylej na pohanské národy, ktoré ťa nechcú poznať, a na rody, ktoré tvoje meno nechcú vzývať. Lebo ony zožrali Jakuba, zožrali ho, obrátili navnivoč a spustošili jeho domovinu.