Read Botekov preklad Kniha proroka Jeremiáša 2 Bible Online

Kniha proroka Jeremiáša 2 - Botekov preklad bible

Kniha proroka Jeremiáša 2

¹Jahve prehovoril ku mne týmito slovami:

²"Choď, krič, aby toto počul Jeruzalem: Toto sú Jahveho slová: Pamätám sa na zápale tvojich mladých rokov, na lásku dní tvojich zásnub, keď si ma nasledoval na púšti, krajinou neobsiatou.

³Vtedy bol Izrael svätým dedičstvom Jahveho, prvotinou jeho úrody; nikto nezostal bez trestu, kto ho zožieral, nešťastie zasiahlo všetkých." To je Jahveho výrok.

⁴Počujte Jahveho slovo, Jakubovi potomkovia a všetky rodiny Izraelovho domu!

⁵Toto sú Jahveho slová: Akú chybu našli na mne vaši otcovia, že sa odo mňa vzdialili, že išli za ničotnými modlami a sami sa stali ničím?

⁶Nepýtali sa: "Kde je Jahve, ktorý nás vyviedol z Egyptskej krajiny a vodil nás púšťou, zemou pustou, pieskových závejov, zemou vyschnutou a zlovestnou, zemou, po ktorej nik nechodí a kde človek nebýva?"

⁷Voviedol som vás do zeme sadov, aby ste sa živili jej plodmi a jej výnosom, ale keď ste do nej vošli, poškvrnili ste moju zem, moje dedičstvo ste zohavili modloslužbou.

⁸Kňazi sa už nepýtali: "Kde je Jahve?" Znalci zákona zabudli na mňa, pastieri sa vzbúrili proti mne. Proroci prorokovali menom Baala, nasledovali bôžikov, ktorí pomôcť nemôžu.

⁹Preto sa budem s vami ďalej súdiť. To je Jahveho výrok. A budem sa súdiť aj s vašimi detnými deťmi.

¹⁰Preplavte sa na Cyprus a ostrovy a pozrite sa, pošlite posolstvo do kočovníckeho Kedaru a dôkladne uvážte, všimnite si, či sa tam stalo čosi takéto:

¹¹Či niektorý národ zmenil si bohov? A to ani nie sú bohovia! Ale môj ľud zamenil si Toho, ktorý je jeho Sláva, za boha celkom bezvládneho.

¹²Zadivte sa nad tým nebesá, zhrozte sa, žasnite priveľmi! To je Jahveho výrok.

¹³Veď môj ľud sa dopustil dvoch hriechov: opustili ma, mňa, Prameň živej vody, a vykopali si cisterny, cisterny popukané, ktoré nemôžu udržať vodu.

¹⁴Či je Izrael nejaký otrok? Sluha od narodenia? Prečo je teda korisťou každého?

¹⁵Asýrske levy revú a vrčia naň. Jeho zem obrátili na púšť, mestá mu vypálili a nechali spustnúť.

¹⁶Ba aj Egypťania z Memfisu a Tafnesu rozrážajú ti hlavu.

¹⁷Či si si to nezapríčinil sám, keď si odpadol od Jahveho, svojho Boha, keď ťa vodil cestou života?

¹⁸A teraz, načo máš ísť do Egypta? Napiť sa vody z Nílu? Načo máš ísť do Asýrie? Napiť sa vody z Eufratu?

¹⁹Tvoja vlastná zloba ťa potresce, odsúdi ťa tvoja nevernosť. Pozri a cháp, aké je zlé a trpké, že si opustil Jahveho, svojho Boha, a že si ma už neuctievaš! Výrok Pána Jahveho Cebaot.

²⁰Hej, od pradávna lámeš svoje jarmo, trháš putá a kričíš: "Nebudem ti otročiť!" Ba na každom vyvýšenom kopci, pod každým zeleným stromom sa rozvaľuješ ako nejaká smilnica.

²¹Ja som ťa zasadil ako vybranú červenú révu, samý šľachtený štep, ale ty si sa mi zmenila na vinič planý a divý!

²²Aj keby si sa oprala v lúhu a nešetrila množstvom popola, škvrna tvojho hriechu ti stále zostane a ja ju vidím. To je výrok Pána Jahveho.

²³Ako sa odvážiš povedať: "Nie som poškvrnená, za Baalmi som nebehala?" Pozri, ako si si počínala v doline, spomeň si, čo si porobila! Bola si ako bláznivá ťava, keď sa dá strečkovať sem a tam.

²⁴Alebo divá oslica, zvyknutá na púšť, vetriaca vzduch, keď ju pochytí ruja. Kto ju skrotí, keď sa behá? Ktokoľvek ju hľadá, nech sa nemorí, nájde ju na mieste párenia.

²⁵Nemusí si nohy do bosa zodrať a hrdlo vysušiť smädom. Ale ty vravíš: "Nie, všetko je márne! Ja milujem cudzích bohov a pôjdem za nimi!"

²⁶Ako sa zahanbí zlodej, keď ho prichytia, tak sa zahanbí dom Izraela: ľud, jeho králi, jeho kniežatá, jeho kňazi a jeho proroci.

²⁷Kusu dreva hovoria: "Ty si môj otec!" A skale: "Ty si ma zrodila!" Ale mne sa obrátili chrbtom, tvár si odo mňa odvrátili; a teraz, keď ich stihlo nešťastie, volajú: "Povstaň a zachráň nás!"

²⁸Kde sú bohovia, čo si si narobil? Nech povstanú oni a ukážu, či ťa môžu zachrániť v deň tvojho nešťastia. Lebo ty, Júda, máš toľko bohov, koľko máš miest!

²⁹Prečo sa teda sťažujete na mňa? Veď ste všetci odpadli odo mňa! To je Jahveho výrok.

³⁰Nadarmo som zrazil vašich synov, z výstrahy ste sa nepoučili. Váš vlastný meč pohltal vašich prorokov ako lev-ničiteľ.

³¹Ľudia z tohto pokolenia! Pozorujte Jahveho slovo: Či som bol nehostinný voči Izraelu ako púšť alebo vyschnutá krajina? Prečo môj ľud hovorí: "Slobodu chceme, k tebe sa už nevrátime?"

³²Či môže panna zabudnúť na svoju ozdobu a nevesta na svoje stuhy? Môj ľud však zabudol na mňa, a to odo dní bez počtu.

³³Ako dobre upravuješ cestičky za svojimi láskami! Preto aj na zločiny si privykla na svojej životnej ceste.

³⁴Však aj na rukách ti ľpie krv nevinných chudákov, ktorých si nepristihla pri vlámaní, ale pri obetách pod terebintami.

³⁵Ale pri tom všetkom hovoríš: "Nevinná som, nech sa jeho hnev odvráti odo mňa!" Ale ja som tu, posúdim ťa, keďže hovoríš: "Nezhrešila som."

³⁶Prečo tak ľahko meníš svoju cestu? Aj v Egypte sa sklameš, ako si sa sklamala v Asýrii.

³⁷Aj odtiaľ budeš vychádzať s rukami nad hlavou, lebo Jahve zavrhol tých, na ktorých sa spoliehaš, s nimi nebudeš mať úspech!