Read Botekov preklad Kniha proroka Jeremiáša 8 Bible Online

Kniha proroka Jeremiáša 8 - Botekov preklad bible

Kniha proroka Jeremiáša 8

¹V tom čase — Jahveho výrok — vyhodia z hrobov kosti judských kráľov, kosti kniežat, kosti kňazov, kosti prorokov a kosti obyvateľov Jeruzalema.

²Porozhadzujú ich pred slnko, mesiac a pred celé vojsko nebeských hviezd, ktoré milovali a uctievali, ktoré nasledovali, s ktorými sa radili a ktorým sa klaňali. Tie kosti už nepozbierajú, ani znovu nepochovajú, ale zostanú ležať na zemi ako hnoj.

³Všetci, ktorí z tohto zlého pokolenia zostanú nažive na miestach, kdekoľvek ich vyženiem, radšej by boli mŕtvi, ako živí." To je výrok Jahveho Cebaot.

⁴Povieš im: Takto hovorí Jahve. Ak niekto padne, či nechce znovu vstať?

⁵Ak niekto zablúdi, či sa späť nevráti? Prečo je tento ľud neverný, prečo je Jeruzalem neverný nenávratne? Prečo sa pridŕžajú klamstva a odmietajú obrátiť sa?

⁶Pozorne som ich počúval, ale nehovoria ani slovo pravdivé, ani jeden hriešnik svoj hriech neželie, nikto nepovie: "Čo som to len urobil?" Všetci bežia vo svojom behu sťa kôň, čo sa rúti do boja.

⁷Aj bocian na nebeskej oblohe pozná čas, kedy sa sťahovať, hrdlička, žeriav i lastovička zadržia čas, kedy sa vrátiť. Ale môj ľud nepozná Jahveho poriadok!

⁸Ako môžete povedať: "My sme múdri, my máme Jahveho zákon!" Veď pisári svojím lživým perom zmenili ho na lož.

⁹Mudrci zostali v hanbe, zdesili sa, lebo uviazli v osídle. Hľa, oni pohrdli Jahveho slovom! Akú to majú múdrosť?

¹⁰Preto ich ženy odovzdám iným, ich polia podmaniteľom. Pretože od najmenšieho po najväčšieho všetci sa zháňajú za nespravodlivým ziskom, tak proroci, ako kňazi páchajú podvody.

¹¹Robia sa, že liečia rany môjho ľudu, a hovoria: "Všetko je v poriadku!" Ale nič nie je v poriadku!

¹²Vari sa hanbia za svoje hanobné skutky? Čoby sa hanbili! Tí sa už ani červenať nevedia! Preto popadajú s tými, čo padajú, zrútia sa, keď prídem trestať, hovorí Jahve.

¹³"Pozbieram a zničím ich, — Jahveho výrok — lebo nebolo hrozno na viniči, na figovníku neboli figy, ešte aj lístie uvädlo, preto ich vydám tým, čo ich pošliapu!

¹⁴Prečo ešte čakáme? Nastúpte! Utiahnime sa do opevnených miest, nech tam zamĺkneme mŕtvi! Jahve, náš Boh, nás umlčí, dal sa nám napiť otrávenej vody, lebo sme zhrešili proti nemu!

¹⁵Dúfali sme v pokoj, ale neprišlo nič dobré. Čakali sme, že príde čas na zacelenie rán, ale tu je nová hrôza!

¹⁶Od Danu, zo severu, počuť fŕkanie jeho koní, zem sa otriasa erdžaním jeho žrebcov. Prichádza nepriateľ, vyžerú zem a jej úrodu, mestá a ich obyvateľov.

¹⁷Hľa, posielam proti vám jedovaté hady, ktoré sa nedajú zaklínať, a budú vás hrýzť." To je Jahveho výrok.

¹⁸Ach, nevyliečiteľný je môj zármutok, žiaľ sa ma zmocňuje, zlyháva mi srdce.

¹⁹Ach! To volá o pomoc dcéra môjho ľudu z ďalekej krajiny: "Či Jahve už nie je na Sione? Či jeho Kráľ už tam nesídli?" (Prečo ma popudzujú svojimi modlami, ničomnosťami, čo prišli z cudziny?)

²⁰"Prešla už žatva, leto pominulo a nám neprišla záchrana!"

²¹Ranený som ranou môjho drahého ľudu, skľúčený smútkom, zachvátený hrôzou.

²²Či niet balzamu v Galaáde? Či tam nemajú lekára? Prečo teda nezacelia rany môjmu drahému ľudu?

²³Kiež by sa mi hlava zmenila na studňu a moje oči na pramene sĺz, aby som oplakával dňom-nocou povraždených môjho drahého ľudu!