Read Botekov preklad Kniha proroka Barucha 2 Bible Online

Kniha proroka Barucha 2 - Botekov preklad bible

Kniha proroka Barucha 2

¹A tak Pán splnil hrozbu, ktorú vyslovil proti nám, proti našim sudcom, ktorí súdili Izraela, proti našim kráľom, proti našim kniežatám i proti ľudu Izraela a Júdu.

²Nikde pod šírym nebom sa nestalo niečo také, čo urobil v Jeruzaleme, ako to bolo napísané v Mojžišovom zákone:

³že sme jedli, jeden mäso svojho syna, iný mäso svojej dcéry.

⁴Navyše, vydal ich do područia všetkým kráľovstvám, ktoré sú okolo nás, aby sa naša krajina stala púšťou a naše meno bolo na posmech u všetkých národov, medzi ktoré Pán rozohnal náš ľud.

⁵Namiesto toho, aby vystúpili hore, klesli na dno, keď sme zhrešili proti Pánovi, nášmu Bohu, a nepočúvali sme jeho hlas.

⁶Pán, náš Boh, je spravodlivý. Ale na nás a na našich otcoch spočíva hanba do dnešného dňa.

⁷Všetky nešťastia, ktorými nám Boh pohrozil, dopadli na nás.

⁸Ale my sme neprosili Pána, aby sa každý mohol odvrátiť od žiadostí svojho zlého srdca,

⁹a tak Pán, ktorý má naporúdzi trest, poslal ho na nás, lebo Pán je spravodlivý. On nám uložil všetky tieto príkazy,

¹⁰ale my sme neposlúchali jeho hlas a neplnili sme príkazy, ktoré nám dal.

¹¹A teraz, Pane, Bože Izraela, ktorý si vyviedol svoj národ z Egypta mocnou rukou, znameniami a zázrakmi, veľkou mocou a zdvihnutým ramenom a získal si si tak slávu, ktorá trvá do dnešného dňa:

¹²my sme zhrešili, boli sme bezbožní, prestupovali sme všetky tvoje prikázania, Pane, Bože náš.

¹³Nech sa odvráti od nás tvoj hnev, lebo nás zostalo máličko medzi pohanmi, kam si nás rozhádzal.

¹⁴Pane, vyslyš našu modlitbu a úpenlivú prosbu, vysloboď nás kvôli sebe samému a získaj nám priazeň tých, ktorí nás odviedli do zajatia,

¹⁵aby sa dozvedela celá zem, že ty si Pán, náš Boh, a Izrael a celý jeho rod nesie tvoje Meno.

¹⁶Pane, zhliadni zo svojho svätého príbytku a pomysli si na nás! Obráť k nám svoju pozornosť a vypočuj nás!

¹⁷Pohliadni a všimni si, mŕtvi spočívajú vo svojich hroboch, životný dych bol odňatý z ich tiel, oni už nemôžu oslavovať Pána a jeho spravodlivosť.

¹⁸Ale živí ľudia, smútiaci nad stratenou veľkosťou, ktorí chodia po zemi zohnutí a slabí, s pohasnutými očami a hladnou dušou, títo budú oslavovať teba a tvoju spravodlivosť, ó, Pane!

¹⁹Nespoliehame sa na spravodlivosť našich otcov a našich kráľov, keď predkladáme svoje prosby pred teba, Pane, Bože náš.

²⁰Veď si zoslal na nás svoj rozhorčený hnev, pred ktorým si nás varoval skrze svojich sluhov, prorokov, ktorí povedali:

²¹"Takto hovorí Pán: Skloňte si šije a slúžte babylonskému kráľovi, vtedy ostanete bývať v krajine, ktorú som dal vašim otcom.

²²Ale ak neposlúchnete Pánov rozkaz, aby ste slúžili babylonskému kráľovi,

²³odstránim z judských miest a z Jeruzalema hlas radosti a plesania, hlas ženícha a hlas nevesty a celá krajina sa zmení na púšť bez obyvateľov."

²⁴Ale my sme neposlúchli tvoj rozkaz, aby sme slúžili babylonskému kráľovi. Preto si splnil svoju výstrahu, ktorú si vyriekol skrze svojich sluhov, prorokov: kosti našich kráľov a kosti našich otcov boli vyhodené z miesta, kde spočívali.

²⁵A naozaj boli vystavené pražiacemu slnku vo dne a nočným mrazom. Zomieralo sa v strašných mukách hladom, mečom a morom.

²⁶Pre zlobu Izraela a Júdu chrám, ktorý nesie tvoje Meno, stal sa tým, čím je dnes.

²⁷A predsa si nám prejavoval, Pane, Bože náš, svoju obvyklú dobrotivosť a preveľké milosrdenstvo.

²⁸Lebo toto si prisľúbil skrze svojho sluhu Mojžiša v ten deň, keď si mu prikázal napísať tvoj Zákon v prítomnosti Izraelcov slovami:

²⁹"Ak nebudete počúvať môj hlas, tento veľký a nespočetný zástup sa isto zmení na malú hŕstku medzi pohanmi, medzi ktorých vás rozhádžem.

³⁰Viem, že ma nebudú počúvať, lebo je to ľud tvrdej šije. Ale v krajine vyhnanstva vstúpia do seba

³¹a uvedomia si, že ja som Pán, ich Boh. Dám im chápavé srdce a čujné uši.

³²Budú ma chváliť v krajine vyhnanstva a obrátia svoje myšlienky na moje Meno.

³³Budú ľutovať svoju tvrdohlavosť a svoje zlé skutky, lebo si spomenú na osud svojich otcov, ktorí zhrešili proti Pánovi.

³⁴Vtedy ich dovediem späť do krajiny, ktorú som pod prísahou sľúbil ich otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, aby v nej vládli. Rozmnožím ich, už sa nebudú zmenšovať.

³⁵Uzavriem s nimi večnú zmluvu: ja budem ich Boh a oni budú môj ľud. Nikdy už nevyženiem svoj ľud Izrael z krajiny, ktorú som im dal."