Read Botekov preklad Kniha proroka Barucha 6 Bible Online

Kniha proroka Barucha 6 - Botekov preklad bible

Kniha proroka Barucha 6

¹Za hriechy, ktoré ste popáchali proti Bohu, odvedie vás babylonský kráľ Nabuchodonozor ako zajatcov do Babylonu.

²Keď teda pôjdete do Babylonu, zostanete tam mnoho rokov, dlhý čas, do siedmeho pokolenia. Potom vás však odtiaľ vyvediem v pokoji.

³V Babylone uvidíte nosiť na pleciach bohov strieborných, zlatých a drevených, ktorí pohanom naháňajú strach.

⁴Dajte dobrý pozor, aby ste nikdy nenapodobňovali tieto cudzie národy, aby sa aj vás nezmocnil strach pred týmito bohmi,

⁵keď ich uvidíte v sprievode a pred nimi i za nimi zástup, ktorý sa im klania. Povedzte si v srdci: "Tebe sa treba klaňať, Pane!"

⁶Lebo môj anjel je s vami, on bude mať na starosti váš život.

⁷Modly sú potiahnuté zlatom a striebrom a jazyk im vyhladil remeselník. Sú iba klamstvom a hovoriť nevládzu.

⁸Ľudia vezmú zlato, spravia koruny na hlavy svojich bohov, ako sa robí pre pannu, ktorá sa rada parádi.

⁹Občas tiež kňazi potajomky berú svojim bohom zlato a striebro na vlastné výdavky, ba dajú z toho aj prostitútkam na terasách.

¹⁰Tieto modly obliekajú do šiat ako ľudí, týchto bohov strieborných, zlatých a drevených.

¹¹Ale títo bohovia, hoci sú oblečení do purpurových šiat, nemôžu sa uchrániť od hrdze a červotoče. Chrámový prach tiež hojne na nich sadá, preto im treba tváre utierať.

¹²Taký boh má aj žezlo ako správca krajiny, ale nemôže zabiť toho, kto sa proti nemu prehreší.

¹³Iný drží v pravici dýku ako sekeru, ale nevie sa ubrániť vo vojne alebo zlodejom.

¹⁴Z toho je zrejmé, že to nie sú bohovia, preto sa ich nebojte!

¹⁵Ako dolámaný ľudský nástroj je nanič, takí sú aj bohovia vystavení v ich chrámoch.

¹⁶Oči majú plné prachu z nôh vchádzajúcich.

¹⁷Ako pozatvárajú väzenie, v ktorom držia zradcu odsúdeného na smrť, tak kňazi opevňujú chrámy svojich bohov bránami, závorami a zámkami, aby ich zlodeji nevykradli.

¹⁸Zapaľujú im lampy, a to oveľa početnejšie, ako pre samých seba, ale tieto modly sú neschopné vidieť ani jednu z nich.

¹⁹Podobné sú hradám v chráme, ktorých srdcia sú vyžrané, ako sa vraví, lebo červy vyliezajú zo zeme a zožierajú ich, aj ich šaty, a ony nič necítia.

²⁰A v tvárach sú celkom čierne od dymu, ktorý vystupuje z chrámu.

²¹Na telo i na hlavu im sadajú netopiere, lastovičky a iné vtáky, ba aj mačky.

²²Z toho všetkého môžete poznať, že to nie sú bohovia, preto sa ich nebojte!

²³Zlatom sú potiahnuté pre krásu, ale ak niekto z nich špinu nezotrie, sami sa nebudú ligotať, veď ani keď ich ulievali, necítili nič.

²⁴Kúpili ich za vysokú cenu, ale duše v nich niet.

²⁵Keďže nemajú skutočné nohy, nosia ich na pleciach, a tak ľuďom ukazujú svoj hanobný stav. Aj ich veriaci sa hanbia, lebo keď niektorý boh padne na zem, nemôže vstať sám od seba, a keď ho niekto postaví, nemôže sa pohybovať sám od seba;

²⁶ak ho niekto postaví nakrivo, sám sa nemôže narovnať. Predkladať obety pred ne je ako klásť ich pred mŕtvych.

²⁷Čo sa im obetuje, to kňazi predajú a použijú pre seba. Ich ženy z toho časť mäsa nasolia, ale chudobnému alebo chorému nedajú nič.

²⁸Ich obiet sa dotýkajú ženy s menštruáciou a po pôrode. Z toho všetkého poznáte, že to nie sú bohovia, preto sa ich nebojte!

²⁹Prečo by sa teda mali volať bohmi? Veď pred týchto strieborných, zlatých a drevených bohov ženy kladú obety!

³⁰V ich chrámoch sedia kňazi v roztrhaných šatách, s oholenou hlavou i bradou, s nezakrytou hlavou.

³¹Vyrevujú a vykrikujú pred svojimi bohmi ako na pohrebnom kare.

³²Stŕhajú šaty zo svojich bohov a obliekajú vlastné ženy a deti.

³³Či niekto urobí zle alebo dobre týmto bohom, ani to nevládzu odplatiť. Nemôžu kráľa dosadiť ani zosadiť.

³⁴Podobne nemôžu dať bohatstvo ani peniaze. Ak im niekto urobí sľub, ale ho nesplní, nemôžu ho brať na zodpovednosť.

³⁵Nemôžu zachrániť človeka pred smrťou, ani nevytrhnú slabého z moci silnejšieho.

³⁶Slepému nemôžu vrátiť zrak, ani človeka nevytrhnú z núdze.

³⁷Nemajú sústrasť s vdovou, ani neobdaria sirotu.

³⁸Sú celkom také ako kamene, vysekané z vrchov, tie kusy dreva potiahnuté zlatom a striebrom. Tí, čo sa im klaňajú, budú sklamaní.

³⁹Ako ich teda môže niekto považovať za bohov a tak ich nazývať?

⁴⁰Veď sami Chaldejci vrhajú na nich hanbu, keď vidia nemého, ktorý nemôže hovoriť, privedú ho pred Bela a žiadajú, aby ten človek prehovoril, ako keby to ten boh mohol počuť.

⁴¹A hoci si to uvedomia, nie sú schopní opustiť tie modly, lebo nemajú rozum.

⁴²Ženy, prepásané opaskom, sedia pri cestách a pália otruby namiesto kadidla

⁴³a keď okoloidúci stiahne k sebe niektorú a ona s ním súloží, posmieva sa susedke, že ju nepovažovali za takú peknú, ako je ona, a že jej opasok nerozviazali.

⁴⁴Všetko, čo sa deje okolo týchto modiel, je lož. Ako ich teda môže niekto považovať za bohov a tak ich nazývať?

⁴⁵Sú to veci, ktoré vyrobili stolári a zlatníci, a bohmi sa stali iba preto, lebo to bola vôľa týchto remeselníkov.

⁴⁶Sami výrobcovia nežijú dlho, ako môžu ich výrobky byť bohmi?

⁴⁷Tak svojmu potomstvu zanechávajú iba hanobný klam.

⁴⁸Keď nastane vojna alebo nešťastie, kňazi sa radia medzi sebou, kde sa môžu skryť s tými svojimi bohmi.

⁴⁹Ako teda ľudia nevidia, že to nie sú bohovia, keď nemôžu sami seba zachrániť pred vojnou a pred nešťastím?

⁵⁰Po takýchto skutočnostiach uznajú, že tie kusy dreva, potiahnuté zlatom a striebrom, sú iba klamstvo, a tak bude jasné všetkým národom a kráľom, že to nie sú bohovia, ale výtvory ľudských rúk a nemajú nijakú božskú moc.

⁵¹Komu teda nie je jasné, že to nie sú bohovia?

⁵²Nemôžu veru dosadiť kráľa v krajine ani dať ľuďom dážď!

⁵³Nemôžu rozriešiť spory ani oslobodiť nespravodlivo utláčaného, veď sú bezvládni ako vrany, čo lietajú medzi nebom a zemou.

⁵⁴Keď oheň zachváti chrám drevených bohov, potiahnutých zlatom a striebrom, ich kňazi sa zachránia útekom, ale oni, ako kláty, zostanú tam a zhoria.

⁵⁵Nemôžu sa vzoprieť ani kráľovi, ani nepriateľovi.

⁵⁶Ako ich teda môže niekto považovať za bohov a veriť v nich?

⁵⁷Drevení bohovia, potiahnutí striebrom a zlatom, nemôžu zachrániť sami seba pred zlodejmi a lupičmi, ktorí sú silnejší ako oni. Postŕhajú z nich zlato, striebro i šaty, ktorými sú zakrytí, a utečú. A tí bohovia si nevedia poradiť!

⁵⁸Veru, lepšie byť kráľom, ktorý môže ukázať svoju odvahu, a lepšia je domáca nádoba, ktorá slúži svojmu majiteľovi, ako takí falošní bohovia! Alebo ešte, lepšie sú dvere na dome, ktoré chránia, čo je v ňom, ako takí falošní bohovia. Tiež drevený stĺp v paláci je lepší, ako takí falošní bohovia.

⁵⁹Slnko, mesiac a hviezdy, čo tak jasne svietia, sú poslané, aby konali službu, a ony sú poslušné.

⁶⁰Tak aj blesk, keď zablyskne, vidieť ho široko-ďaleko. Tak isto vietor veje v každej krajine.

⁶¹A keď Boh rozkáže oblakom, aby precestovali ponad celým svetom, splnia svoju úlohu. Aj oheň, zoslaný zhora, aby strávil hory a lesy, urobí, čo mu bolo rozkázané.

⁶²Ale modly sa nemôžu prirovnať k tomuto všetkému ani krásou, ani mocou.

⁶³Preto ich nemožno považovať za bohov, ani ich bohmi nazývať. Veď nemajú moc rozriešiť spory a ľuďom robiť dobre!

⁶⁴Keď teda viete, že to nie sú bohovia, nebojte sa ich!

⁶⁵Nemajú moc ani prekliať, ani požehnať kráľov

⁶⁶a národom nemôžu dať nebeské znamenia, žiariace ako slnko alebo svietiace ako mesiac.

⁶⁷Aj zvieratá majú výhodu pred nimi: pomôžu si tým, že utečú do skrýše.

⁶⁸Nijakým spôsobom nám teda nie je zrejmé, že sú to bohovia, preto sa ich nebojte!

⁶⁹Títo ich bohovia, potiahnutí zlatom a striebrom, nedajú lepšiu ochranu ako strašiak na poli uhoriek.

⁷⁰Sú ako divý hloh v záhrade, na ktorý si sadá každé vtáča, alebo ako mŕtvola, vyhodená do tmy. Takí sú ich bohovia, potiahnutí zlatom a striebrom!

⁷¹Podľa purpuru a jemného plátna, ktoré na nich hnije, poznáte, že to nie sú bohovia. Napokon aj sami budú rozožratí a budú na potupu v celej krajine.

⁷²Lepší je spravodlivý človek, ktorý nemá modly; ten sa vyhne potupe.