Read Botekov preklad Kniha proroka Ezechiela 33 Bible Online

Kniha proroka Ezechiela 33 - Botekov preklad bible

Kniha proroka Ezechiela 33

¹Jahveho slovo mi došlo takto:

²"Syn človeka, hovor synom svojho ľudu! Povedz im: Keď pošlem vojsko proti niektorej krajine a ľudia tej krajiny si vyberú spomedzi seba niekoho a urobia ho strážnikom,

³keď vidí nepriateľa prichádzať proti tej krajine, zatrúbi na roh varovať ľud:

⁴ak niekto počuje hlas rohu, ale výstrahu si nevšimne a nepriateľ príde a zabije ho, krv tohto človeka padne na jeho vlastnú hlavu.

⁵Je zodpovedný, lebo počul hlas rohu, ale výstrahu si nevšimol. Keby si bol výstrahu všimol, bol by sa zachránil.

⁶Ale ak strážca videl prichádzať nepriateľa a na roh nezatrúbil, a tak ľud nedostal výstrahu a nepriateľ prišiel a zabil z nich niekoho, tento zomrie za svoje hriechy, ja však budem považovať strážcu za zodpovedného za jeho krv.

⁷Syn človeka, teba som ustanovil za strážcu domu Izraela. Keď počuješ slovo z mojich úst, zanesieš im moju výstrahu.

⁸Keď vyhlásim zločincovi: Zločinec, musíš zomrieť, a ty nebudeš hovoriť, nebudeš ho varovať, aby zanechal svoj hriešny život, ten hriešnik zomrie za svoje hriechy, ale teba budem považovať za zodpovedného za jeho krv.

⁹Ak si ty však varoval hriešnika, aby sa vrátil zo svojej hriešnej cesty, ale on sa neobráti, on zomrie za svoje hriechy, ale ty si zachránil svoj život.

¹⁰Ty, syn človeka, povedz domu Izraela: Vy sa sťažujete: Ťažia nás naše zločiny a naše hriechy, pre ne hynieme. Ako teda môžeme žiť?

¹¹Povedz im: Na môj život, výrok Pána Jahveho, nechcem, aby hriešnik zomrel, ale aby hriešnik napravil svoje správanie a život si zachoval. Navráťte sa, vráťte sa, dom Izraela, zo svojich hriešnych ciest, prečo by ste mali zomrieť?

¹²Ty, syn človeka, povedz synom svojho ľudu: ak sa spravodlivý človek oddá hriešnemu životu, jeho predošlá čnosť ho nezachráni. Ak sa zasa bezbožník odvráti od svojho hriechu, jeho predošlá bezbožnosť ho nezahubí, tak ako spravodlivého človeka nezachráni jeho predošlá spravodlivosť, ak začne páchať hriechy.

¹³Ak poviem spravodlivému: "Budeš žiť", a on sa spolieha na svoj predošlý spravodlivý život a začne páchať hriechy, všetky jeho spravodlivé skutky budú zabudnuté a zomrie pre zločiny, ktoré potom popáchal.

¹⁴Ak poviem hriešnikovi: "Zomrieš", a on sa odvráti od svojho hriechu a začne uskutočňovať právo a spravodlivosť,

¹⁵ak ten hriešnik vráti záloh, nahradí, čo ukradol, nerobí už zle, ale zachováva príkazy, ktoré zaručujú život, bude žiť, nezomrie.

¹⁶Hriechy, ktoré predtým spáchal, nebudú sa mu pripomínať, bude žiť, lebo uskutočňuje právo a spravodlivosť.

¹⁷Ale synovia tvojho ľudu hovoria: Pán si nepočína správne, hoci ich počínanie nie je správne.

¹⁸Keď sa spravodlivý človek odvráti od svojej spravodlivosti a začne robiť zle, tak pre to zomrie.

¹⁹Ak sa bezbožník odvráti od svojej bezbožnosti a začne uskutočňovať právo a spravodlivosť, tak ten bude pre to žiť.

²⁰Ako, dom Izraela, môžete hovoriť: Pán si nepočína správne, keď súdim každého z vás podľa jeho ciest?"

²¹Piateho dňa desiateho mesiaca v dvanástom roku nášho zajatia prišiel ku mne ubehlík z Jeruzalema so zvesťou: "Mesto padlo."

²²Večer pred príchodom ubehlíka Jahveho ruka spočinula na mne a on mi otvoril ústa, takže keď ráno prišiel ku mne ten ubehlík, mohol som hovoriť, nebol som už nemý.

²³Vtedy mi Jahveho slovo došlo takto:

²⁴"Syn človeka, tí, čo bývajú v zrúcaných mestách v izraelskej krajine, hovoria takto: Keď Abrahám obsadil krajinu, bol iba jeden, ale nás je veľa a nám bola daná táto krajina do dedičstva.

²⁵Dobre. Povedz im teda: Takto hovorí Pán Jahve: Vy jedávate mäso s krvou, dvíhate oči k svojim modlám, prelievate krv, a chcete vládnuť nad touto krajinou?

²⁶Vy sa spoliehate na svoje meče, páchate ohavnosti, každý z vás poškvrňuje manželku svojho blížneho, a vy chcete vládnuť nad touto krajinou?

²⁷Povedz im toto: Takto hovorí Pán Jahve: Na môj život: tí, čo bývajú v zrúcaných mestách, padnú mečom; tých, čo sú na poli, dám za pokrm divej zveri a tí, čo sú na horách a v jaskyniach, zomrú na mor.

²⁸Krajinu urobím pustou pustatinou, pominie sa jej hrdá moc. Izraelské hory budú opustené, nik po nich neprejde.

²⁹Uvedomia si, že ja som Jahve, keď krajinu urobím pustou pustatinou pre všetky ohavnosti, ktoré popáchali.

³⁰Syn človeka, synovia tvojho ľudu sa bavia o tebe popri múroch a pod bránami domov. Hovoria si medzi sebou, druh druhovi: "Poďte, počujme, čo to za posolstvo došlo od Jahveho!"

³¹Prichádzajú k tebe ako na schôdzku ľudu, môj ľud si sadá u teba, počúvajú tvoje slová, ale podľa nich nekonajú, lebo majú záľubu v slovách, ale ich srdce ide len za ziskom.

³²Veru, ty si pre nich iba ako spevák ľúbostných piesní: hlas je pekný a hudobný sprievod príjemný. Počúvajú tvoje slová, ale nikto ich nekoná.

³³Ale keď sa to splní — a veru sa to plní — uvedomia si, že bol prorok medzi nimi."