Read Botekov preklad Prvá kniha Makabejcov 1 Bible Online

Prvá kniha Makabejcov 1 - Botekov preklad bible

Prvá kniha Makabejcov 1

¹Alexander Macedónsky, Filipov syn, vytiahol z krajiny Kittimcov, porazil Dária, kráľa Peržanov a Médov, a stal sa kráľom namiesto neho, počínajúc Helladou.

²Viedol mnoho vojen, zaujal pevnosti a pobil kráľov tej krajiny.

³Prenikol až na kraj sveta, zabral korisť mnohých národov, až zem zamĺkla pred ním. Tým sa jeho srdce nadchlo a nadulo pýchou;

⁴zhromaždil veľmi veľké vojsko, podrobil si krajiny, štáty, vládcov a urobil ich svojimi poplatníkmi.

⁵Potom klesol na lôžko a pochopil, že musí zomrieť.

⁶Zavolal svojich dôstojníkov, šľachticov, ktorí boli s ním vychovávaní od mladosti, a rozdelil im svoje kráľovstvo ešte zaživa.

⁷Alexander panoval dvanásť rokov a zomrel.

⁸Jeho dôstojníci sa ujali vlády, každý vo svojom kraji.

⁹Po jeho smrti si všetci nasadili koruny a po nich ich synovia, na dlhé roky. Po zemi šírili nešťastie.

¹⁰Z nich vyšiel hriešny výhonok, Antiochos Epifanes, syn kráľa Antiocha, niekdajší rukojemník v Ríme, ktorý sa stal kráľom v stotridsiatom siedmom roku kráľovstva Grékov.

¹¹V tých dňoch povstalo v Izraeli pokolenie naničhodníkov, ktorí zviedli mnohých slovami: "Poďme, urobme spojenectvo s pohanskými národmi, ktoré sú okolo nás, lebo odkedy sme sa od nich odlúčili, postihlo nás všelijaké nešťastie."

¹²Táto reč sa im pozdávala.

¹³Viacerí z ľudu sa ponáhľali ku kráľovi, ktorý im dal splnomocnenie zavádzať pohanské zvyky.

¹⁴V Jeruzaleme postavili telocvičňu podľa zvyklostí.

¹⁵Nahradili si obrezanú kožu, odpadli od svätej Zmluvy a pridali sa k pohanom. Zapredali sa, aby robili zlo.

¹⁶Keď si Antiochos upevnil kráľovstvo, zatúžil stať sa kráľom aj nad Egyptom, aby kraľoval nad oboma kráľovstvami.

¹⁷Vnikol do Egypta s mocnou armádou, s vozmi, so slonmi, s jazdou a s veľkým loďstvom,

¹⁸napadol egyptského kráľa Ptolemaia, ktorý pred ním ustúpil a utiekol; mnoho zranených vojakov padlo.

¹⁹Antiochos dobyl egyptské opevnené mestá a zmocnil sa koristi Egypta.

²⁰Keď Antiochos porazil Egypt, vracal sa späť v stoštyridsiatom treťom roku a tiahol proti Izraelu a proti Jeruzalemu s mocnou armádou.

²¹Antiochos vošiel pyšne do svätyne, vzal zlatý oltár, svietnik so všetkým príslušenstvom,

²²stôl predkladaných chlebov, nádoby na liate obety, zlaté misky, zlaté kadidelnice, oponu, vence a zlaté ozdoby z priečelia Chrámu, z ktorého všetko postŕhal.

²³Pobral striebro, zlato a vzácne predmety a zmocnil sa skrytých pokladov, ktoré našiel.

²⁴Toto všetko pobral a odišiel do svojej krajiny; povraždil mnoho ľudí a rozprával veľmi bezočivo.

²⁵Nastal veľký smútok v Izraeli, na každom mieste.

²⁶Kniežatá a starší vzdychali, dievčatá a mládenci zosmutneli, stratila sa krása žien.

²⁷Každý mladoženích smútil ako za zomrelým, nevesta žialila sediac na svojom lôžku.

²⁸Zatriasla sa zem žiaľom nad svojimi obyvateľmi, hanbou sa odel celý dom Jakubov.

²⁹Po dvoch rokoch poslal kráľ do judských miest Myzarcha, ktorý prišiel do Jeruzalema s mocným vojskom.

³⁰Obyvateľom rozprával pokojamilovné reči, ale ľstivo, a oni mu uverili. Potom náhle napadol mesto a zadal mu strašný úder, mnoho ľudí z Izraela pozabíjal.

³¹Mesto vyplienil, podpálil ho, porúcal domy a hradby dookola.

³²Jeho chlapi pochytali ženy a deti a zmocnili sa dobytka.

³³Dávidovo mesto si vybudovali na pevnosť s vysokým a silným múrom a s mohutnými vežami.

³⁴Usadili sa tam hriešni ľudia, naničhodníci, a opevnili sa v ňom.

³⁵Poznášali tam zbrane a potraviny a z Jeruzalema pozbierali korisť a tam ju uložili, a tak sa stali pre Jeruzalem zákerným nebezpečenstvom.

³⁶Bola to nástraha na posvätné miesto, zlostný nepriateľ Izraela po všetky časy.

³⁷Prelievali nevinnú krv okolo Chrámu, poškvrňovali sväté miesto.

³⁸Zo strachu pred nimi sa rozutekali obyvatelia Jeruzalema, ktorý sa stal sídlom cudzincov a cudzím pre vlastné deti. Jeho vlastné deti ho opustili.

³⁹Jeho svätyňa spustla ako púšť, jeho sviatky sa zmenili na smútok, jeho soboty na výsmech a jeho česť na pohŕdanie.

⁴⁰Aká veľká bola jeho sláva, taká je jeho potupa, jeho vznešenosť sa zmenila na smútok.

⁴¹Kráľ Antiochos vydal nariadenie pre celé kráľovstvo, že všetci musia tvoriť jediný ľud

⁴²a každý musí opustiť svoje svojrázne zvyky. Všetky národy sa podrobili kráľovskému rozkazu.

⁴³Mnohým Izraelcom sa zapáčila jeho bohopocta, obetovali modlám a znesväcovali sobotu.

⁴⁴Kráľ poslal tiež poslov s písomnými nariadeniami do Jeruzalema a do judských miest, aby sa riadili zvykmi cudzími ich krajine,

⁴⁵aby v Chráme neobetovali celopaly, zápalné a tekuté obety, aby znesvätili soboty i sviatky,

⁴⁶aby poškvrnili svätyňu a všetko, čo je posvätné,

⁴⁷aby nastavali oltáre, posvätné háje a chrámy modlám, obetovali svine a iné nečisté zvieratá,

⁴⁸aby nechali svojich synov neobrezaných, aby sa stali odpornými pre napáchané nečistoty a znesvätenia,

⁴⁹a to natoľko, že konečne zabudnú na Zákon a celkom zmenia svoje zvyky.

⁵⁰Kto nebude konať podľa kráľovho nariadenia, bude potrestaný smrťou.

⁵¹Podľa všetkých týchto nariadení kráľ napísal celému kráľovstvu, menoval dozorcov nad všetkým ľudom a rozkázal judským mestám, aby v každom meste prinášali obety.

⁵²Mnohí z ľudu sa pridali k nim, skrátka všetci, čo opúšťali Zákon. Páchali zlo v krajine.

⁵³Priviedli Izraelcov k tomu, že sa museli skrývať po všelijakých skrýšach.

⁵⁴Pätnásteho dňa kisleva v stošesťdesiatom piatom roku dal kráľ Antiochos postaviť na oltár celopalov Ohavnosť spustošenia a v okolitých judských mestách postavili pohanské oltáre.

⁵⁵V bránach domov a na námestiach pálili kadidlo.

⁵⁶Knihy Zákona, ak nejaké našli, trhali a hádzali na oheň.

⁵⁷Ak sa u niekoho našla kniha Zmluvy, alebo ak sa niekto riadil Zákonom, bol podľa nariadenia kráľa potrestaný smrťou.

⁵⁸Tak robili títo zlí ľudia každý mesiac Izraelcom, ktorých pristihli pri čine.

⁵⁹Dvadsiateho piateho dňa každého mesiaca sa obetovalo na pohanskom oltári, vystavanom na oltári celopalov.

⁶⁰Ženy, ktoré si dali obrezať svoje deti, zabíjali podľa výnosu

⁶¹aj s nemluvňatami, ktoré im vešali na krk, a spolu s nimi zabíjali aj ich domácich a tých, čo vykonali obriezku.

⁶²Ale mnohí v Izraeli prejavili pevnosť, že sú dosť silní, aby nejedli nečisté jedlá.

⁶³Radšej prijali smrť, než by sa znečistili jedlami a zneuctili svätú Zmluvu. A tak skutočne aj zomreli.

⁶⁴Nad Izraelom sa rozpútala veľká zúrivosť.