Read Botekov preklad Prvá kniha Makabejcov 10 Bible Online

Prvá kniha Makabejcov 10 - Botekov preklad bible

Prvá kniha Makabejcov 10

¹V stošesťdesiatom roku Alexander, syn Antiocha Epifana, pritiahol a obsadil Ptolemaidu. Prijali ho a tam sa vyhlásil za kráľa.

²Keď sa to dopočul kráľ Demetrios, zhromaždil veľmi veľké vojsko a vytiahol proti nemu do boja.

³Demetrios poslal zároveň Jonatanovi veľmi pokojamilovný list sľubujúc mu, že ho povýši v hodnosti.

⁴Povedal si totiž: "Poponáhľajme sa uzavrieť s nimi zmluvu pokoja prv, než ju uzavrú s Alexandrom proti nám,

⁵lebo Jonatan sa rozpomenie na všetko zlo, ktoré sme urobili jemu, jeho bratom a jeho národu."

⁶Splnomocnil ho najímať si vojsko, vyrábať zbrane a byť jeho spojencom. Ba nariadil, aby mu vydali rukojemníkov, ktorí boli v Hrade.

⁷Jonatan odišiel do Jeruzalema a prečítal list všetkým obyvateľom a posádke v Hrade.

⁸Veľmi sa preľakli, keď počuli, že kráľ ho splnomocnil zbierať vojsko.

⁹Hradná posádka vydala Jonatanovi rukojemníkov a on ich odovzdal ich rodinám.

¹⁰Jonatan sa usadil v Jeruzaleme a začal budovať a obnovovať mesto.

¹¹Staviteľom rozkázal, aby vystavali múry a opevnili vrch Sion dookola tesanými kameňmi, čo aj urobili.

¹²Cudzinci, ktorí boli v pevnostiach vybudovaných Bakchidom, sa rozutekali,

¹³každý z nich opustil svoje miesto a vrátil sa do svojej krajiny.

¹⁴Iba v Betsure zostali niektorí z tých, ktorí zanechali Zákon a prikázania, lebo to bolo pre nich útočište.

¹⁵Kráľ Alexander počul o sľuboch, ktoré Demetrios dal Jonatanovi. Rozprávali mu tiež o vojnách a o hrdinských činoch, v ktorých sa vyznačil on a jeho bratia, a o námahách, ktoré pretrpeli.

¹⁶Vtedy povedal: "Či budeme môcť ešte nájsť takéhoto muža? Urobme ho teda svojím priateľom a spojencom!"

¹⁷Napísal mu list a poslal mu ho. Bol tohto znenia:

¹⁸"Kráľ Alexander posiela svojmu bratovi Jonatanovi pozdrav.

¹⁹Počuli sme o tebe, že si mocný muž a hodný toho, aby si bol naším priateľom.

²⁰Preto ťa dnes ustanovujeme za veľkňaza tvojho národa a dávame ti titul Priateľ kráľa — a poslal mu tiež purpurový plášť a zlatú korunu — aby si mal na zreteli naše záujmy a zachoval nám svoje priateľstvo."

²¹Jonatan si obliekol posvätné rúcho v siedmom mesiaci stošesťdesiateho roku na sviatok Stanov; zhromaždil vojsko a pripravil veľa zbraní.

²²Keď sa Demetrios dozvedel o týchto veciach, povedal namrzene:

²³"Ako sme to mohli dopustiť, že nás Alexander predišiel a získal si priateľstvo a podporu Židov?

²⁴Aj ja im napíšem presvedčivý list a ponúknem čestné miesta a dary, aby som si zaistil ich pomoc."

²⁵A poslal im list tohto znenia: "Kráľ Demetrios posiela židovskému národu pozdrav.

²⁶S veľkou radosťou sme počuli, že zachovávate zmluvy, ktoré máte s nami, a zostávate našimi priateľmi a neprešli ste k našim nepriateľom.

²⁷Aj naďalej nám zachovajte vernosť a my sa vám odplatíme dobrými vecami za to, čo pre nás robíte.

²⁸Odpustíme vám mnoho daní a dáme vám dary.

²⁹Týmto vás a všetkých Židov oslobodzujem a odbremeňujem od daní, od poplatku zo soli a od odvádzania koruny.

³⁰Ododneška navždy ti odpúšťam tretinu úrody zrna a polovicu úrody ovocných stromov, ktoré mi patria, nebudem ich už vymáhať z Judska ani z troch okresov k nemu pripojených, čo patrili predtým k Samárii a Galilei.

³¹Jeruzalem a jeho okolie so svojimi desiatkami a poplatkami nech je svätý a slobodný od daní.

³²Vzdávam sa moci nad hradom, ktorý je v Jeruzaleme, a prepúšťam ho veľkňazovi, aby tam usadil ľudí, ktorých si sám vyberie, aby ho strážili.

³³Ďalej prepúšťam na slobodu bez výkupného každého Žida, ktorý bol odvedený do zajatia z Judska kamkoľvek v mojom kráľovstve. Chcem, aby boli všetci oslobodení od dane aj za dobytok.

³⁴Všetky sviatky, soboty, nové mesiace, zákonom stanovené dni a tri dni pred sviatkom a tri dni po sviatku nech sú dňami slobody od daní a dňami prepustenia pre všetkých Židov môjho kráľovstva

³⁵a nikto nebude mať právo vyžadovať platenie alebo znepokojovať niekoho z nich pre akúkoľvek vec.

³⁶Do kráľovského vojska zadelia zo Židov tridsaťtisíc mužov a dostanú taký žold, aký sa vypláca ostatným kráľovským vojskám.

³⁷Z nich pridelia do dôležitých kráľovských pevností; niektorí z nich dostanú dôverné úrady v kráľovstve; nech sa ich dôstojníci a náčelníci povyberajú z ich vlastných radov a nech žijú podľa svojich zákonov, ako to kráľ prikázal pre judskú krajinu.

³⁸Tri okresy pripojené k Judsku zo Samárie budú patriť Judsku, a tak budú mať s ním len jedno vedenie, nebudú podliehať inej autorite, iba veľkňazovej.

³⁹Ptolemais s jej územím darujem jeruzalemskému Chrámu na pokrytie bohoslužobných výdavkov.

⁴⁰A ja budem prispievať každoročne pätnástimi tisícmi strieborných z kráľovských dôchodkov, z miest na to určených.

⁴¹Podpora, ktorú moji úradníci neodviedli v minulých rokoch, odteraz bude vyplácaná na práce v Chráme.

⁴²Okrem toho päťtisíc strieborných, ktoré sa každoročne vyberali z príjmov Chrámu, odpúšťam s tým, že patria kňazom konajúcim liturgickú službu.

⁴³Ktokoľvek utečie do jeruzalemského Chrámu alebo kdekoľvek v jeho obvode, lebo nezaplatil kráľovské dane alebo ktorýkoľvek iný dlh, bude slobodný aj so všetkým svojím majetkom, ktorý má v mojom kráľovstve.

⁴⁴Náklady na prestavbu a opravu Chrámu budú vyplácané z kráľovského dôchodku.

⁴⁵Kráľovská pokladňa bude vyplácať náklady na stavbu a opevnenie všetkých jeruzalemských múrov, ako aj na stavbu múrov miest v Judsku."

⁴⁶Keď Jonatan a ľud počuli tieto slová, neverili im a neprijali ich, lebo pamätali na veľké zlo, ktoré Demetrios zapríčinil Izraelu a ako preveľmi sužoval Izrael.

⁴⁷Rozhodli sa pre Alexandra, lebo jeho dary mali v ich očiach väčšiu váhu, a zostali jeho spojencami po všetky dni.

⁴⁸Vtedy kráľ Alexander zhromaždil veľké vojsko a postavil sa s ním proti Demetriovi.

⁴⁹Nastal boj medzi obidvoma kráľmi a Alexandrovo vojsko sa dalo na útek. Demetrios ho prenasledoval a zvíťazil nad jeho vojakmi.

⁵⁰Bojoval mocne až do západu slnka, ale toho dňa Demetrios padol.

⁵¹Alexander vyslal k egyptskému kráľovi Ptolemaiovi vyslancov s týmto posolstvom:

⁵²"Vrátil som sa do svojho kráľovstva, nastúpil som na trón svojich otcov a ujal som sa vlády, lebo som porazil Demetria a zmocnil som sa našej krajiny.

⁵³Zviedol som s ním bitku, v ktorej bol od nás porazený aj so svojím vojskom a nastúpili sme na jeho kráľovský trón,

⁵⁴uzavrime teda spolu priateľstvo, daj mi za manželku svoju dcéru, budem tvojím zaťom a dám dary tebe i jej, hodné teba."

⁵⁵Na to odpovedal kráľ Ptolemaios takto: "Šťastný deň, keď si sa navrátil do krajiny svojich otcov a nastúpil si na ich kráľovský trón!

⁵⁶Teraz urobím pre teba to, čo si písal, ale príď mi v ústrety do Ptolemaidy, aby sme sa navzájom videli, a budem tvojím tesťom, ako si povedal."

⁵⁷Ptolemaios vyšiel z Egypta so svojou dcérou Kleopatrou a prišiel do Ptolemaidy v roku stošesťdesiatdva.

⁵⁸Kráľ Alexander mu vyšiel v ústrety. Ptolemaios mu dal svoju dcéru Kleopatru a vystrojil jej svadbu s veľkou, ozaj kráľovskou okázalosťou.

⁵⁹Kráľ Alexander napísal Jonatanovi, aby ho prišiel navštíviť.

⁶⁰Jonatan sa vybral do Ptolemaidy s veľkým sprievodom a stretol sa s oboma kráľmi. Dal im striebro a zlato, taktiež ich priateľom, a mnoho iných darov a získal si ich priazeň.

⁶¹Vtedy sa spolčili proti nemu ničomní Izraelci, zapredanci, ktorí na neho žalovali, ale kráľ im nevenoval pozornosť,

⁶²ba rozkázal, aby mu vyzliekli šaty a obliekli ho do purpuru, a tak sa stalo.

⁶³Kráľ ho posadil vedľa seba a povedal svojim hodnostárom: "Vyjdite s ním doprostred mesta a vyhláste, nech sa nikto neopováži na neho niečo žalovať alebo ho obťažovať z hocakého dôvodu."

⁶⁴Keď žalobníci videli, akej pocty sa mu verejne dostalo a purpur na jeho pleciach, všetci sa rozutekali.

⁶⁵Kráľ ho vyznačil tým, že ho dal zapísať medzi prvých priateľov a ustanovil ho za stratéga a meridarcha.

⁶⁶Tak sa Jonatan vrátil do Jeruzalema v pokoji a radosti.

⁶⁷Roku stošesťdesiatpäť prišiel Demetrios, syn Demetria, z Kréty do krajiny svojich otcov.

⁶⁸Keď sa to dozvedel kráľ Alexander, bol znepokojený a vrátil sa do Antiochie.

⁶⁹Demetrios potvrdil Apolonia, ktorý bol miestodržiteľom Celosýrie, a ten zhromaždil veľké vojsko a utáboril sa v Jamnii. Veľkňazovi Jonatanovi odkázal:

⁷⁰"Len ty jediný sa búriš proti nám. Pre teba musím znášať posmech a potupu. Prečo sa ukazuješ proti nám mocný tam na horách?

⁷¹Ak teda dôveruješ sile svojho vojska, zostúp k nám na rovinu a tu zmeriame svoje sily! Na mojej strane je vojenská sila miest.

⁷²Opýtaj sa a dozvieš sa, kto som ja a ostatní naši pomocníci. Hovoria, že nám nemôžete odolať, lebo tvoji otcovia boli dvakrát zahnaní na útek vo vlastnej krajine.

⁷³Teraz nebudeš môcť vzdorovať jazde a veľkému vojsku na tejto rovine, kde niet skál ani roklín, ani miesta, kam utiecť."

⁷⁴Keď Jonatan vypočul Apoloniov odkaz, rozčúlil sa do hĺbky duše. Vybral si desaťtisíc chlapov a vytiahol z Jeruzalema. Jeho brat Šimon sa pripojil k nemu s pomocným vojskom.

⁷⁵Utáboril sa naproti Joppe; obyvatelia mesta mu však zatvorili brány, lebo v Joppe bola Apoloniova posádka, a útok sa začal.

⁷⁶Obyvatelia mesta sa preľakli a otvorili brány a Jonatan sa stal pánom Joppe.

⁷⁷Keď sa to Apolonius dopočul, vzal tritisíc jazdcov a množstvo pechoty a tiahol k Azotu, akoby chcel prejsť krajinou, ale zároveň postupoval na rovinu, lebo si veľmi zakladal na svojej jazde, ktorej mal veľa.

⁷⁸Jonatan sa hnal za ním k Azotu a obe vojská sa zrazili.

⁷⁹Ale Apolonius zanechal tisíc vojakov za nimi v úkryte.

⁸⁰Jonatan vedel, že je za ním skrytá záloha. Jazdci obkľúčili jeho vojsko a vrhali šípy na jeho vojsko od rána až do večera.

⁸¹Vojaci vydržali, ako Jonatan rozkázal, ale nepriateľské kone boli vyčerpané.

⁸²Šimon priviedol svoje vojsko a napadol falangu, keď bola jazda vyčerpaná, tak rozdrvil nepriateľa a on sa dal na útek.

⁸³Jazdci boli rozohnaní po rovine a utiekli do Azotu. Tam vošli do Dagonovho domu, chrámu ich modly, aby sa zachránili.

⁸⁴Ale Jonatan zapálil Azot, ako aj okolité osady, pobral z nich korisť a spálil Dagonov chrám spolu so všetkými, ktorí v ňom hľadali útočište.

⁸⁵Padlých mečom spolu s tými, čo boli spálení, bolo asi osemtisíc.

⁸⁶Odtiaľ sa Jonatan vybral a utáboril sa pred Aškalonom. Obyvatelia mesta mu vyšli v ústrety s veľkou okázalosťou.

⁸⁷Jonatan sa potom vrátil do Jeruzalema so svojimi ľuďmi obťaženými veľkou korisťou.

⁸⁸Keď sa kráľ Alexander dozvedel o týchto udalostiach, preukázal Jonatanovi ďalšie pocty.

⁸⁹Poslal mu zlatú sponu, ktorou sa obdarúvajú len kráľovi príbuzní, a dal mu do vlastníctva Akaron s celým jeho územím.