Read Botekov preklad Prvá kniha Makabejcov 11 Bible Online

Prvá kniha Makabejcov 11 - Botekov preklad bible

Prvá kniha Makabejcov 11

¹Egyptský kráľ zhromaždil vojsko také početné ako piesok na morskom brehu, tiež množstvo lodí a chcel sa ľstivo zmocniť Alexandrovho kráľovstva a privteliť ho k svojej ríši.

²Pritiahol do Sýrie s pokojnými slovami, obyvatelia miest mu otvorili brány a vychádzali mu v ústrety, lebo kráľ Alexander nariadil, aby ho vítali, pretože bol jeho tesťom.

³Ale keď Ptolemaios vošiel do miest, v každom meste zanechal posádku zo svojich oddielov.

⁴Keď došiel do Azotu, ukázali mu Dagonov chrám vypálený, Azot a jeho okolie zničené, mŕtvoly pohodené a zhorené pozostatky tých, ktorých Jonatan spálil vo vojne, lebo ich nakopili na ceste, ktorou šiel kráľ.

⁵A rozprávali kráľovi, čo Jonatan vykonal, aby ho kráľ pokarhal, ale on mlčal.

⁶Jonatan šiel kráľovi naproti do Joppe s okázalým sprievodom; pozdravili sa a prenocovali tam.

⁷Jonatan odprevadil kráľa až po rieku zvanú Eleuteros a vrátil sa do Jeruzalema.

⁸Kráľ Ptolemaios zaujal pobrežné mestá až po prímorskú Seleuciu; proti Alexandrovi snoval zlé plány.

⁹K Demetriovi vyslal poslov s odkazom: "Nože uzavrime spolu zmluvu! Dám ti svoju dcéru, ktorú má Alexander, a budeš panovať v kráľovstve svojho otca.

¹⁰Ľutujem, že som mu dal svoju dcéru, lebo sa pokúšal zabiť ma."

¹¹Takto ho ohováral, lebo túžil po jeho kráľovstve.

¹²Vzal svoju dcéru a dal ju Demetriovi. Tak prerušil styky s Alexandrom a nastalo medzi nimi otvorené nepriateľstvo.

¹³Ptolemaios vošiel do Antiochie a vložil si na hlavu korunu Ázie, takže mal na hlave dve koruny, egyptskú a ázijskú.

¹⁴V tom čase bol kráľ Alexander v Cilícii, lebo obyvatelia tamojších krajín sa búrili.

¹⁵Keď sa to Alexander dozvedel, tiahol proti nemu do boja. Aj Ptolemaios sa pohol, zaútočil na neho s mohutným vojskom a zahnal ho na útek.

¹⁶Alexader utiekol do Arábie, aby sa tam zachránil, a kráľ Ptolemaios slávil víťazstvo.

¹⁷Arab Zabdiel uťal Alexandrovi hlavu a poslal ju Ptolemaiovi.

¹⁸Tretí deň nato zomrel aj kráľ Ptolemaios a egyptské posádky, ktoré zanechal v pevnostiach, pozabíjali miestni obyvatelia.

¹⁹Demetrios sa stal kráľom v roku stošesťdesiatsedem.

²⁰V tých dňoch Jonatan zhromaždil mužov z Judska, aby dobýjali jeruzalemský hrad, a oni postavili proti nemu veľa dobýjacích strojov.

²¹Ale niektorí ničomníci, ktorí nenávideli svoj národ, odišli ku kráľovi a oznámili mu, že Jonatan oblieha jeruzalemský hrad.

²²Keď to počul, nahneval sa a hneď po tej správe sa vydal na cestu a prišiel do Ptolemaidy. Napísal Jonatanovi list, aby prestal s obliehaním a aby prišiel ihneď k nemu na rozhovor do Ptolemaidy.

²³Keď Jonatan dostal túto výzvu, kázal pokračovať v obliehaní, vybral si za sprievodcov starších Izraela a kňazov a vydal sa do nebezpečenstva.

²⁴Vzal striebro, zlato, rúcha a mnoho iných darov a išiel ku kráľovi do Ptolemaidy a našiel u neho milosť.

²⁵Niektorí odpadlíci z jeho národa naňho žalovali,

²⁶ale kráľ sa zachoval voči nemu ako jeho predchodcovia a vzdal mu poctu pred všetkými svojimi priateľmi.

²⁷Potvrdil mu hodnosť veľkňaza a všetky hodnosti, ktoré mal predtým, a zaradil ho medzi svojich popredných priateľov.

²⁸Jonatan požiadal kráľa, aby oslobodil od daní Judsko a tri samárijské toparchie, sľubujúc mu za to tristo talentov.

²⁹Kráľ súhlasil a napísal Jonatanovi o tom všetkom listinu tohto znenia:

³⁰"Kráľ Demetrios bratovi Jonatanovi a židovskému národu pozdrav!

³¹Na vedomie vám posielame odpis listu, ktorý sme napísali vo vašej veci nášmu príbuznému Lastenovi:

³²Kráľ Demetrios svojmu otcovi Lastenovi pozdrav!

³³Židovskému národu, našim priateľom a spojencom, sme sa rozhodli udeliť niektoré výsady za ich oddanosť nám.

³⁴Potvrdzujeme im územie Judska a tri okresy, Aferemu, Lyddu a Ramataim. Sú pridelené zo Samárie k Judsku, tiež všetko, čo k nim náleží. Všetkým však, ktorí v Jeruzaleme obetujú, nech sa to započíta za kráľovskú daň, ktorú kráľ od nich každoročne dostával z výnosu rolí a stromov.

³⁵Ďalej, odteraz sa zriekneme v ich prospech všetkých daní, ktoré nám prináležia, ako sú desiatky a clá, tiež daní zo soľných jazier, tiež odvádzania koruny, ktoré nám prinášali.

³⁶A nič z toho nebude odvolané odteraz až na večné časy.

³⁷Postaraj sa, aby bol z toho vyhotovený odpis a odovzdaný Jonatanovi! Nech je vystavený verejnosti na svätom vrchu, na viditeľnom mieste."

³⁸Keď kráľ Demetrios videl, že v krajine panuje pokoj pod jeho vedením a nič mu nekladie odpor, rozpustil celé svoje vojsko, každého do jeho domova, okrem cudzineckých oddielov, ktoré najal na ostrovoch národov. Týmto si znepriatelil celé vojsko, ktoré mal od svojich otcov.

³⁹Keď videl Tryfon, jeden z bývalých Alexandrových prívržencov, že celé vojsko šomre na Demetria, vybral sa k arabskému náčelníkovi Jamlikuovi, ktorý vychovával Antiocha, Alexandrovho mladého syna.

⁴⁰Naliehal na neho, aby mu vydal chlapca, nech sa stane kráľom miesto svojho otca. Porozprával mu, čo urobil Demetrios, a o nepriateľstve, ktoré prechováva k nemu vojsko. Zostal tam dlhý čas.

⁴¹Jonatan poslal listy kráľovi Demetriovi a žiadal ho, aby odvolal posádky z jeruzalemského hradu a z ostatných pevností, lebo sú v stálej vojne proti Izraelcom.

⁴²Demetrios poslal odkaz Jonatanovi: "Nielen to urobím tebe a tvojmu národu, ale vyznačím poctami teba a tvoj národ, len čo sa mi naskytne vhodná príležitosť.

⁴³Ale teraz dobre urobíš, keď mi pošleš na pomoc mužstvo, lebo odpadlo odo mňa všetko moje vojsko."

⁴⁴Jonatan mu poslal do Antiochie tritisíc skúsených vojakov. Keď prišli ku kráľovi, veľmi sa zaradoval ich príchodu.

⁴⁵Obyvatelia mesta sa zhromaždili do stredu mesta, asi stodvadsaťtisíc chlapov, a chceli kráľa zabiť.

⁴⁶Kráľ utiekol do paláca. Obyvatelia mesta obsadili ulice a začali útok.

⁴⁷Vtedy kráľ povolal na pomoc Židov, ktorí sa všetci zhromaždili k nemu, potom sa rozptýlili po meste a toho dňa pobili v meste asi stotisíc obyvateľov.

⁴⁸Mesto zapálili, pritom si nabrali veľkú korisť a vyslobodili kráľa.

⁴⁹Keď mešťania videli, že Židia sa zmocnili mesta, ako chceli, stratili odvahu a prosebne volali ku kráľovi:

⁵⁰"Podaj nám pravicu a nech Židia prestanú bojovať proti nám a proti mestu!"

⁵¹Odhodili zbrane a uzavreli mier. Židia si získali slávu pred kráľom a pred všetkým obyvateľstvom jeho kráľovstva. Navrátili sa do Jeruzalema s veľkou korisťou.

⁵²Kráľ Demetrios sa upevnil na svojom kráľovskom tróne a krajina mala pokoj pod jeho vedením.

⁵³Zrušil všetky svoje sľuby a zanevrel na Jonatana. Neodvďačil sa mu za prijaté dobrodenia, ale veľmi ho sužoval.

⁵⁴Potom sa vrátil Tryfon a s ním Antiochos, mladý chlapec, ktorý začal vládnuť a nasadil si korunu.

⁵⁵Všetky vojská, ktoré Demetrios prepustil, sa zhromaždili k nemu a bojovali proti Demetriovi, ktorý bol porazený a dal sa na útek.

⁵⁶Tryfon vzal slony a zmocnil sa Antiochie.

⁵⁷Mladý Antiochos napísal Jonatanovi toto: "Potvrdzujem ti veľkňazstvo a ustanovujem ťa nad štyrmi okresmi a chcem, aby si bol medzi kráľovými priateľmi."

⁵⁸Zároveň mu poslal zlaté čaše a stolný riad, dal mu právo piť zo zlatých čiaš, obliekať sa do purpuru a nosiť zlatú sponu.

⁵⁹Jeho brata Šimona ustanovil za stratéga od Týrskych schodov až po egyptské hranice.

⁶⁰Jonatan vytiahol a postupoval krajom za Eufratom a mestami. K nemu sa pripojilo celé sýrske vojsko, aby mu pomáhalo. Keď došiel do Aškalonu, obyvatelia mesta mu pripravili veľkolepé privítanie.

⁶¹Odtiaľ sa odobral do Gazy. Gaza zatvorila svoje brány, preto ju obľahol a jej predmestia zapálil a vyplienil.

⁶²Obyvatelia Gazy úpenlivo prosili Jonatana o mier, on im ho poskytol, ale synov ich popredných ľudí vzal ako rukojemníkov a poslal ich do Jeruzalema. Potom prešiel krajinou ďalej až do Damasku.

⁶³Jonatan sa dozvedel, že Demetriovi generáli prišli do Kadeša v Galilei s veľkým vojskom, aby ho zbavili jeho úradu,

⁶⁴vytiahol proti nim, ale svojho brata Šimona zanechal v kraji.

⁶⁵Šimon obľahol Betsur, bojoval oň dlhé dni a celkom ho uzavrel.

⁶⁶Obyvatelia ho prosili o pokoj, podal im pravicu, ale museli mesto vyprázdniť. On zaujal ich mesto a umiestnil tam posádku.

⁶⁷Zatiaľ Jonatan táboril so svojím vojskom pri Genezaretskom jazere. Včasráno sa vydal na asorskú rovinu.

⁶⁸Vojsko cudzincov napredovalo proti nemu na rovine, ale predtým proti nemu zanechalo vojakov v úkladnej zálohe na vrchoch. Zakiaľ toto vojsko pochodovalo priamo na Židov,

⁶⁹vojaci zo zálohy vyskočili z úkrytov a zaútočili.

⁷⁰Všetci Jonatanovi vojaci sa dali na útek, nikto nezostal, okrem Matatiáša, Absalomovho syna, a Júdu, Chalfiho syna, generálov jeho vojska.

⁷¹Vtedy si Jonatan roztrhol šaty, nasypal si na hlavu zem a modlil sa.

⁷²Potom sa dal znovu do boja, rozohnal ich a dali sa na útek.

⁷³Keď to videli jeho vlastní, ktorí utekali, vrátili sa k nemu a spolu s ním prenasledovali nepriateľa až po Kadeš, do ich tábora. Aj oni sa tam utáborili.

⁷⁴Toho dňa padlo z cudzincov asi tritisíc chlapov a Jonatan sa vrátil do Jeruzalema.