Read Botekov preklad Prvá kniha Makabejcov 13 Bible Online

Prvá kniha Makabejcov 13 - Botekov preklad bible

Prvá kniha Makabejcov 13

¹Šimon sa dozvedel, že Tryfon zhromaždil veľké vojsko, aby vtrhol do judskej krajiny a zničil ju.

²Vidiac, že ľud sa trasie od strachu, vybral sa do Jeruzalema a zvolal ľud,

³ktorý povzbudil týmito slovami: "Vy dobre viete, čo sme ja, moji bratia, celý rod môjho otca vykonali pre Zákon a pre svätyňu a aké vojny a útrapy sme preto zakúsili.

⁴Preto zahynuli všetci moji bratia, áno, pre Izrael, a zostal som ja sám.

⁵Nech je ďaleko odo mňa, aby som šetril svoj život v akomkoľvek čase súženia! Lebo nie som lepší ako moji bratia.

⁶Ale budem skôr brániť svoj národ, svätyňu, vaše ženy a vaše deti, lebo všetky tie národy sa spolčili, aby nás zničili, hnané nenávisťou."

⁷Na tieto slová sa v srdci jeho ľudu prebudil niekdajší zápal;

⁸hlasno kričali na odpoveď: "Ty si náš vodca miesto Júdu a Jonatana, tvojich bratov!

⁹Veď našu vojnu! Urobíme všetko, čo nám rozkážeš."

¹⁰Pozbieral všetkých bojaschopných chlapov, postaral sa, aby boli rýchlo dokončené múry Jeruzalema a zo všetkých strán ho opevnil.

¹¹Do Joppe poslal Jonatana, Absalomovho syna, a s ním dostatočné vojsko, ten vyhnal obyvateľov a usadil sa tam.

¹²Tryfon odtiahol od Ptolemaidy s veľkým vojskom, aby vtrhol do judskej krajiny, a so sebou mal zajatého Jonatana.

¹³Šimon sa utáboril v Adide, naproti rovine.

¹⁴Keď sa Tryfon dozvedel, že Šimon nastúpil namiesto svojho brata Jonatana a že sa chce s ním pustiť do boja, odkázal mu po posloch:

¹⁵"Tvojho brata Jonatana držím v zajatí pre peniaze, ktoré dlhuje v kráľovskej pokladnici z úradov, ktoré spravoval.

¹⁶Pošli sto talentov striebra a jeho dvoch synov ako rukojemníkov, aby po prepustení od nás neodpadol; potom ho prepustíme."

¹⁷Hoci Šimon poznal, že s ním poslovia ľstivo rozprávajú, predsa poslal striebro a chlapcov, aby na seba neprivolal veľké nepriateľstvo ľudu, ktorý by povedal:

¹⁸"Jonatan zahynul preto, lebo som neposlal to striebro a chlapcov."

¹⁹Poslal teda chlapcov a tých sto talentov striebra, ale Tryfon ho oklamal, Jonatana neprepustil.

²⁰Po tomto sa Tryfon dal na pochod, aby vtrhol do krajiny a zničil ju; tiahol okľukou cestou, ktorá vedie do Adory. Šimon a jeho vojsko mu kládli odpor všade, kade tiahol.

²¹Posádka jeruzalemského hradu vyslala k Tryfonovi poslov, ktorí naň naliehali, aby k nim prišiel cez púšť a poslal im potraviny,

²²Tryfon pripravil celú jazdu, aby tam odišla, ale tej noci napadlo toľko snehu, že pre sneh nemohol postupovať. Odtiahol odtiaľ a odišiel do Galaádu.

²³Keď sa priblížil k Baskame, zabil Jonatana a tam ho pochovali.

²⁴Potom sa obrátil a odišiel do svojej krajiny.

²⁵Šimon dal priniesť kosti svojho brata Jonatana a pochoval ich v Modine, v meste svojich otcov.

²⁶Všetci Izraelci ho oplakávali veľkým plačom a žialili za ním mnoho dní.

²⁷Šimon vystaval nad hrobom svojho otca a svojich bratov vysoký a zďaleka viditeľný náhrobok spredu i zozadu z hladeného kameňa.

²⁸Naň postavil sedem pyramíd, jednu proti druhej, matke a štyrom bratom.

²⁹K tomu ešte pristaval stavbu pozostávajúcu z vysokých stĺpov dookola; na stĺpy vystavil na večnú pamiatku vojnové trofeje zbraní a vedľa trofejí vytesané lode, aby to mohli vidieť všetci, čo sa plavili po mori.

³⁰Táto hrobka, ktorú postavil v Modine, stojí ešte dnes.

³¹Tryfon ľstivo zaobchádzal s mladým kráľom Antiochom a dal ho zabiť.

³²Stal sa kráľom namiesto neho, položil si na hlavu korunu Ázie a narobil mnoho zla v krajine.

³³Šimon znova vybudoval pevnosti Judey, vystrojil ich vysokými vežami, mocnými múrmi, bránami so závorami, do pevností uskladnil aj potraviny.

³⁴Potom Šimon vybral mužov a poslal ich ku kráľovi Demetriovi, aby poskytol krajine úľavu od daní, lebo Tryfon ju stále iba okrádal.

³⁵Kráľ Demetrios mu poslal odpoveď na jeho prosbu v liste tohto znenia:

³⁶"Kráľ Demetrios veľkňazovi Šimonovi, priateľovi kráľov, ako aj starším a židovskému národu pozdrav!

³⁷Zlatú korunu a palmovú ratolesť, ktorú ste nám poslali, sme prijali, a sme pripravení uzavrieť s vami trvalý mier. Napíšeme tiež úradníkom, aby vám odpustili dane.

³⁸Všetko, čo sme rozhodli pre vás, zostáva platné, pevnosti, ktoré ste vystavali, zostávajú vaše.

³⁹Odpúšťame vám omyly a priestupky, ktorých ste sa až podnes dopustili, tiež korunu, ktorú dlhujete, a ak v Jeruzaleme vyberali ešte nejaký iný poplatok, nech ho už nevyberajú.

⁴⁰Ak sa niektorí z vás hodia za členov našej telesnej stráže, nech sa dajú zapísať. Nech panuje medzi nami pokoj!"

⁴¹V roku stosedemdesiat bolo z Izraela sňaté jarmo národov

⁴²a izraelský ľud začal písať v listinách a zmluvách: "V prvom roku veľkého Šimona, veľkňaza, vojvodcu a higumena Židov."

⁴³V tých dňoch sa Šimon utáboril pri Gazare a obkľúčil ju vojskom. Zostrojil dobýjaciu vežu, prisunul ju až k mestu, udrel na jednu vežu a vydobyl ju.

⁴⁴Vojaci, ktorí boli v dobýjacej veži, skočili do mesta, v ktorom nastal veľký rozruch.

⁴⁵Obyvatelia mesta vystúpili na hradby so svojimi ženami a deťmi, roztrhli si šaty, hlasným krikom žiadali Šimona, aby s nimi uzavrel mier,

⁴⁶a volali: "Nezaobchádzaj s nami podľa našej zloby, ale podľa svojho milosrdenstva."

⁴⁷Šimon sa s nimi dohodol, nebojoval už proti nim, ale z mesta ich vyhnal; vyčistil domy, v ktorých boli modly, a potom vtiahol do neho za hlaholu žalmov a chválospevov.

⁴⁸Vylúčil z neho každú nečistotu, usadil tam ľudí zachovávajúcich Zákon, opevnil ho a vystaval si tam dom.

⁴⁹Tí, ktorí bývali v jeruzalemskom hrade, mali znemožnený akýkoľvek styk s krajinou, nemohli kupovať ani predávať, preto trpeli veľkým hladom a mnohí z nich pomreli hladom.

⁵⁰Úpenlivo sa dožadovali, aby Šimon prijal ich pravicu na zmierenie. On ju prijal. Ale vyhnal ich odtiaľ a očistil Hrad od všetkej modlárskej nečistoty.

⁵¹Slávnostne vošiel do neho dvadsiateho tretieho druhého mesiaca stosedemdesiateho prvého roku za výkrikov radosti a mávania palmovými ratolesťami, za zvukov lýr, cimbalov a hárf, so spevom hymnov a piesní, lebo úhlavný nepriateľ bol zlomený a vyhodený z Izraela.

⁵²Šimon nariadil, aby tento deň každoročne svätili s veľkými oslavami. Zosilnil opevnenie chrámového vrchu naproti Hradu a býval tam so svojimi.

⁵³Šimon videl, že jeho syn Ján sa stal udatným mužom, a ustanovil ho za hlavného veliteľa celého vojska. Ten býval v Gazare.