Read Botekov preklad Prvá kniha Makabejcov 14 Bible Online

Prvá kniha Makabejcov 14 - Botekov preklad bible

Prvá kniha Makabejcov 14

¹Koncom roka stosedemdesiatdva kráľ Demetrios zhromaždil svoje vojsko a tiahol do Médie, aby si získal pomoc do boja proti Tryfonovi.

²Keď sa Arsakes, kráľ Perzie a Médie, dozvedel, že Demetrios vtrhol na jeho územie, poslal jedného zo svojich vojvodcov, aby ho zajal živého.

³Ten šiel, porazil Demetriovo vojsko, jeho zajal a priviedol ho k Arsakovi, ktorý ho uväznil.

⁴Júdova krajina mala pokoj po všetky dni Šimonovho života. Usiloval sa o blaho svojho národa a jeho autorita sa páčila všetkým, tiež jeho sláva, po celý jeho život.

⁵Popri všetkej svojej sláve zaujal Joppe, urobil z neho svoj prístav a otvoril si prístup k morským ostrovom.

⁶Rozšíril hranice svojho národa, držal krajinu pevne vo svojich rukách

⁷a mnohých zajatcov priviedol do vlasti. Zmocnil sa Gazary, Betsuru a Hradu, odstránil z nich nečistoty a nikto sa mu nevzoprel.

⁸Ľudia obrábali svoju pôdu v pokoji, zem vydávala svoje plody a stromy na rovinách svoje ovocie.

⁹Starší vysedávali na námestiach, všetci rozprávali, čo sa im dobrého prihodilo, a mladí muži si obliekli krásne šaty a vojnové brnenie.

¹⁰Šimon dodával mestám potraviny a dodával im zbrane na obranu, takže jeho sláva došla po samý kraj zeme.

¹¹Obnovil pokoj v krajine a v Izraeli zavládla veľká radosť.

¹²Každý si sedel pod svojím viničom a figovníkom, nikoho sa nemuseli ľakať.

¹³To boli časy, keď sa nepriateľ zo zeme stratil a králi boli v tých dňoch zdrvení.

¹⁴Bol ochrancom slabých vo svojom ľude, odstránil každého nepriateľa Zákona a zlosyna. Horlil za Zákon,

¹⁵Chrámu dodal lesku a obohatil ho posvätnými nádobami.

¹⁶Keď sa v Ríme a tiež v Sparte dozvedeli, že Jonatan zomrel, veľmi sa zarmútili.

¹⁷Ale keď sa dozvedeli, že miesto neho sa stal veľkňazom jeho brat Šimon a vládne nad krajinou a mestami, ktoré sú v nej,

¹⁸napísali mu na bronzové dosky obnovenie zmluvy priateľstva a spojenectva, ktorú uzavreli s jeho bratmi, s Júdom a Jonatanom.

¹⁹Toto prečítali pred zhromaždením ľudu v Jeruzaleme.

²⁰Toto je odpis listu, ktorý poslali Sparťania: "Magistrát Sparťanov a ich mesto veľkňazovi Šimonovi, starším, kňazom a ostatnému židovskému ľudu, svojim bratom, pozdrav!

²¹Vyslanci, ktorých ste poslali k nášmu ľudu, nás informovali o vašej sláve a cti a veľmi sme sa tešili ich príchodu.

²²Čo nám povedali, zapísali sme medzi uznesenie národa takto: Numenios, Antiochov syn, a Antipater, Jasonov syn, vyslanci Židov, prišli k nám, aby obnovili s nami priateľstvo.

²³Zhromaždenie sa uznieslo, že prijme tých mužov slávnostne a že vloží odpis ich reči do verejných archívov, aby bol na pamiatku národu Sparťanov. Odpis z toho bol vyhotovený pre veľkňaza Šimona."

²⁴Po tomto Šimon poslal Numenia do Ríma s veľkým zlatým štítom v cene tisíc min, aby s nimi obnovil spojenectvo.

²⁵Keď sa ľud dopočul o týchto veciach, zvolal: "Ako prejavíme vďačnosť Šimonovi a jeho synom?

²⁶Lebo sa ukázal pevným, on i jeho bratia a celá rodina jeho otca; hrdinským bojom odrazili nepriateľov Izraela ďaleko od neho a zaistili mu slobodu." Dali teda vyryť nápis na bronzové tabule a umiestniť na stĺpy na vrchu Sion.

²⁷Toto je odpis toho nápisu: "Osemnásteho dňa mesiaca elul stosedemdesiateho druhého roku, ktorý je tretí rok veľkňaza Šimona, v Asaramele,

²⁸na veľkom zhromaždení kňazov, ľudu, kniežat národa a starších krajiny, bolo zverejnené nasledujúce:

²⁹Keď v krajine bývali neprestajné vojny, Šimon, Matatiášov syn, potomok kňazského rodu synov Joariba, a jeho bratia vystavovali sa nebezpečenstvu a odporovali nepriateľom svojho národa, aby zostal stáť Chrám i Zákon, tým získali svojmu národu veľkú slávu.

³⁰Jonatan zjednotil svoj národ a stal sa jeho veľkňazom, potom zomrel a bol pripojený k svojmu ľudu.

³¹Nepriatelia Židov sa rozhodli vtrhnúť do ich krajiny, spustošiť ju a vložiť ruku na ich Chrám.

³²Vtedy povstal Šimon a bojoval za svoj národ. Vynaložil veľa z vlastného bohatstva na vyzbrojenie vojska svojho národa a vyplácal im žold.

³³Opevnil mestá Judey, tiež Betsur na judských hraniciach, kde predtým bola zbrojnica nepriateľov, a umiestnil tam posádku židovských vojakov.

³⁴Opevnil Joppe nad morom a Gazaru na hranici Azotu, kde predtým bývali nepriatelia; on tam usadil Židov a tieto mestá vystrojil všetkým potrebným pre ich život.

³⁵Keď ľud videl Šimonovu vernosť a akú slávu sa usiloval získať svojmu národu, urobil ho svojím vodcom a veľkňazom za všetky tie služby, ktoré vykonal, za spravodlivosť a vernosť, ktorú zachoval svojmu národu, a preto, že sa všemožne usiloval povzniesť svoj ľud.

³⁶Za jeho dní sa podarilo jeho rukami vykynožiť pohanov z jeho krajiny i tých, ktorí boli v Dávidovom meste v Jeruzaleme, kde si vybudovali hrad, z ktorého podnikali výpady, pričom poškvrňovali okolie svätyne, a tak zasadzovali ťažký úder jej čistote.

³⁷Umiestnil v ňom židovských bojovníkov, opevnil ho pre obranu krajiny a mesta a jeruzalemské múry nadstavil..

³⁸Tak sa stalo, že kráľ Demetrios mu potvrdil veľkňazstvo,

³⁹povýšil ho do hodnosti kráľových priateľov a vyznamenal ho vysokými poctami.

⁴⁰Dozvedel sa totiž, že Rimania nazývajú Židov priateľmi, spojencami a bratmi, že Šimonových vyslancov slávnostne prijali

⁴¹a že Židia a kňazi sa uzniesli, že Šimon má byť ich higumenom a veľkňazom navždy, kým nepovstane spoľahlivý prorok.

⁴²Tiež, aby bol ich stratégom a mal starosť o Chrám, aby ustanovil dozorcov nad prácami, správcov krajiny, zbraní a pevností.

⁴³(Keď má starosť o Chrám,) nech ho všetci poslúchajú. Všetky dôležité listiny v krajine nech sú vystavené v jeho mene. Nech sa oblieka do purpuru a nosí zlaté ozdoby.

⁴⁴Nikto z ľudu alebo z kňazov nebude mať právo odvolať niektoré z týchto nariadení, vzoprieť sa proti Šimonovým rozkazom, zvolávať zhromaždenia v krajine bez jeho vedomia a obliekať sa do purpuru alebo nosiť zlatú sponu.

⁴⁵Ktokoľvek bude konať proti týmto predpisom alebo z nich niečo zavrhne, vystaví sa trestu.

⁴⁶Všetok ľud sa uzniesol, že Šimon má konať, ako je tu napísané.

⁴⁷Šimon to prijal a súhlasil s tým, že bude veľkňazom, stratégom a etnarchom Židov a kňazov a bude na čele všetkých.

⁴⁸Bolo nariadené, aby tento spis bol vyrytý do bronzových dosiek, ktoré majú byť umiestnené v Chráme na dobre viditeľnom mieste.

⁴⁹Odpisy toho nech sú uložené v pokladnici k dispozícii Šimonovi a jeho synom."