Read Botekov preklad Prvá kniha Makabejcov 3 Bible Online

Prvá kniha Makabejcov 3 - Botekov preklad bible

Prvá kniha Makabejcov 3

¹Miesto neho nastúpil jeho syn Júda zvaný Makabej;

²podporovali ho všetci jeho bratia a všetci stúpenci jeho otca. S nadšením bojovali boje Izraela.

³Júda všade preslávil svoj ľud. Obliekol si pancier ako obor a opásal si vojnové zbrane. Veľa bojov bojoval, svoje vojsko mečom obránil.

⁴Vo svojich bojoch bol ako lev, ako mladý lev, čo vyrazí za korisťou.

⁵Vypátral odpadlíkov, prenasledoval ich. Vypálil tých, čo jeho ľudu naháňali strach.

⁶Odpadlíci sa pred ním triasli strachom, všetci zločinci sa ho obávali, pod jeho vedením mal boj za oslobodenie úspech. Roztrpčoval mnohých kráľov,

⁷Jakuba však potešoval svojimi činmi. Jeho pamiatka bude vždy požehnávaná.

⁸Prešiel judskými mestami a vyhubil z nich bezbožníkov, tým odvrátil Boží hnev od Izraela.

⁹Jeho meno zaznelo až na kraj sveta, zhromaždil tých, čo boli stratení.

¹⁰Apolonius zhromaždil pohanov a veľké vojsko zo Samárie do boja proti Izraelu.

¹¹Keď sa to Júda dozvedel, vyrazil proti nemu, porazil ho a zabil. Mnohí padli, smrteľne ranení, a ostatní utiekli.

¹²Zmocnili sa koristi a Júda ukoristil Apoloniov meč a bojoval ním celý život.

¹³Keď sa Seron, veliteľ sýrskeho vojska, dopočul, že Júda zhromaždil okolo seba zástup veriacich a bojovníkov,

¹⁴povedal si: "Urobím si meno a preslávim sa v kráľovstve. Budem bojovať proti Júdovi a jeho chlapom, ktorí pohŕdajú kráľovskými rozkazmi."

¹⁵Vyrazil teda a s ním tiahlo mocné vojsko bezbožníkov, aby mu pomohli vypomstiť sa na Izraelcoch.

¹⁶Keď sa priblížil k bet-choronskej výšine, Júda mu vyšiel naproti s hŕstkou ľudí.

¹⁷Keď videli vojsko, ktoré sa valilo proti nim, povedali Júdovi: "Ako sa môžeme my, hŕstka, pustiť do boja proti toľkej presile? Okrem toho sme ustatí a celý deň sme nič nejedli."

¹⁸Júda odpovedal: "Aj veľké množstvo môže padnúť do rúk malého počtu, lebo Nebu je celkom jedno, či vyslobodí pomocou veľkého počtu alebo malého počtu ľudí.

¹⁹Víťazstvo v boji nezávisí od množstva vojska, sila prichádza z Neba.

²⁰Oni idú proti nám plní pýchy a zloby, aby nás vykynožili, aj naše manželky a naše deti, a aby nás okradli.

²¹My však bojujeme za svoje životy a za naše zákony.

²²Boh ich rozdrví pred našimi očami, nebojte sa ich."

²³Keď prestal hovoriť, náhle na nich udrel a Seron bol zničený aj so svojím vojskom.

²⁴Prenasledovali ich od svahov Bet-Choronu až na rovinu. Padlo z nich asi osemsto chlapov a zvyšok utiekol do krajiny Filištíncov.

²⁵Júdu a jeho bratov sa začali obávať, na okolité národy padol strach.

²⁶Jeho meno sa dostalo až ku kráľovi a všetky národy rozprávali o Júdových bojoch.

²⁷Keď kráľ Antiochos počul tieto správy, vzplanul veľkým hnevom; dal zhromaždiť vojská celého svojho kráľovstva, veľmi mocnú armádu.

²⁸Otvoril svoju pokladnicu a svojim vojskám dal žold na celý rok. Prikázal im, aby boli pripravení na každú službu.

²⁹Vtedy videl, že v pokladniciach nemá peniaze a že výnosy z daní krajiny sú malé pre odboj a pohromu.

³⁰Obával sa, že nebude mať, ako sa stalo už nejedenkrát, na výdavky a dary, ktoré predtým rozdával štedrou rukou a hojnejšie ako predošlí králi.

³¹Načas bol bezradný, potom sa rozhodol, že vytiahne do Perzie, povyberá dane po provinciách a nahromadí veľké množstvo peňazí.

³²Zanechal Lyziáša, šľachtica a z kráľovskej rodiny, ako správcu kráľovských záležitostí od Eufratu až po hranicu Egypta.

³³Dal mu na starosť tiež svojho syna Antiocha, kým sa nevráti.

³⁴Odovzdal mu polovicu vojska, ako aj slonov a vysvetlil mu všetko, čo má urobiť, najmä s obyvateľmi Judska a Jeruzalema:

³⁵má vyslať proti nim vojsko, zlomiť a zničiť moc Izraela, aj čo zostane z Jeruzalema, vytrieť i spomienku na nich z toho miesta,

³⁶usadiť synov cudzincov po celom ich území a ich zem rozdeliť lósom.

³⁷Kráľ vzal druhú polovicu vojska a vyrazil z Antiochie, hlavného mesta svojho kráľovstva, v stoštyridsiatom siedmom roku. Prekročil Eufrat a tiahol hornými provinciami.

³⁸Lyziáš vybral Ptolemaia, Dorymenesovho syna, Nikanora a Gorgiáša, mocných mužov z kráľových priateľov.

³⁹Poslal s nimi štyridsaťtisíc pešiakov a sedemtisíc jazdcov, aby vtiahli do Judska a zničili ho podľa kráľovho rozkazu.

⁴⁰Vyrazili s celou svojou armádou, došli do Emauz na rovine a tam sa utáborili.

⁴¹Keď sa o tom dopočuli obchodníci tej krajiny, vzali veľmi veľa striebra a zlata i okovy na nohy a šli kupovať Izraelcov za otrokov. K nim sa pripojilo aj idumejské a filištínske vojsko.

⁴²Júda a jeho bratia videli, že nebezpečenstvo je stále väčšie a že vojsko sa utáborilo na ich území. Počuli aj to, že kráľ rozkázal, aby úplne vyničili ich ľud.

⁴³Vtedy si povedali navzájom: "Postavme sa proti zničeniu nášho ľudu, bojujme za náš ľud a za našu svätyňu!"

⁴⁴Zišlo sa zhromaždenie, aby sa pripravili na vojnu, aby sa modlili a úpenlivo prosili o milosť a zľutovanie.

⁴⁵Jeruzalem bol vyľudnený ako púšť, nikto z jeho detí tam nevchádzal, nik odtiaľ nevychádzal. Svätyňa bola pošliapaná, synovia cudzincov bývali na hrade, stal sa útulkom pre pohanov. Vymizla radosť z Jakuba, zamĺkla flauta i citara.

⁴⁶Zhromaždili sa teda a prišli do Masfy, ležiacej naproti Jeruzalemu, lebo Masfa bola kedysi miestom modlitby pre Izrael.

⁴⁷V ten deň sa postili, obliekli si vrecovinu, sypali si popol na hlavy a roztrhli si šaty.

⁴⁸Otvorili knihu Zákona, hľadali v nej to, čo hľadajú pohania u svojich falošných bohov.

⁴⁹Priniesli tam kňazské rúcha, prvotiny a desiatky, predstavili tiež nazirejcov, ktorí dokončili čas svojho sľubu.

⁵⁰Potom hlasno volali k Nebu: "Čo máme urobiť s týmito ľuďmi a kam ich máme zaviesť?

⁵¹Tvoja svätyňa bola pošliapaná a zneuctená, tvoji kňazi žialia, sú pokorení.

⁵²Pozri, pohania sa zhromaždili proti nám, aby nás zničili. Ty vieš, čo s nami zamýšľajú.

⁵³Ako budeme môcť pred nimi obstáť, ak nám ty nepomôžeš?"

⁵⁴Potom trúbili na trúbach a kričali mocným hlasom.

⁵⁵Nato Júda ustanovil vedúcich ľudu, tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikova.

⁵⁶Vyzval tých, čo si práve stavali dom a ktorí sa práve oženili alebo vysádzali vinicu, alebo tých, čo mali strach, aby sa vrátili domov podľa Zákona.

⁵⁷Potom sa vojsko dalo na pochod a utáborilo sa južne od Emauz.

⁵⁸Tu prehovoril Júda: "Pripravte sa, buďte udatnými bojovníkmi! Ráno sa postavte do boja proti týmto pohanom! Veď sa zišli proti nám, aby zničili nás i našu svätyňu.

⁵⁹Lepšie bude, keď zomrieme v boji, ako sa dívať na nešťastie nášho ľudu a našej svätyne.

⁶⁰Ale nech sa stane, ako bude Nebo chcieť!"