Read Botekov preklad Prvá kniha Makabejcov 6 Bible Online

Prvá kniha Makabejcov 6 - Botekov preklad bible

Prvá kniha Makabejcov 6

¹Vtedy kráľ Antiochos prechádzal severným krajom. Dozvedel sa, že v kraji Elymais v Perzii je mesto vychýrené bohatstvom, striebrom i zlatom,

²že chráme, ktorý je v ňom, je veľmi bohatý, je tam zlatá výzbroj, panciere a zbrane, čo tam zanechal Alexander, syn Filipa, macedónskeho kráľa, ktorý prvý kraľoval nad Grékmi.

³Pritiahol teda a pokúšal sa to mesto zaujať a vydrancovať. Ale to sa mu nepodarilo, lebo obyvatelia mesta sa dozvedeli o jeho zámeroch.

⁴Postavili sa proti nemu so zbraňou v ruke, musel utiecť a odchádzal odtiaľ s veľkým smútkom a vrátil sa do Babylonu.

⁵Bol ešte v Perzii, keď prišiel k nemu posol a oznámil mu, že vojská, ktoré vytiahli do judskej krajiny, utrpeli porážku.

⁶Obzvlášť Lyziáš, ktorý sa vypravil na čele veľkého vojska, musel utiecť pred Židmi, ktorí prevládli zbraňami, vojskom a veľkou korisťou, ktorú vzali porazeným vojskám.

⁷Zrúcali Ohavnosť, ktorú dal postaviť na oltári v Jeruzaleme, a svätyňu obohnali vysokými múrmi ako predtým, opevnili aj Betsur, jedno z jeho miest.

⁸Keď sa kráľ dopočul tieto správy, zostal ohromený a veľmi rozrušený. Hodil sa na lôžko a ochorel od žiaľu, lebo sa mu nestalo po vôli.

⁹Zostal tam mnoho dní, lebo sa v ňom obnovovala hlboká melanchólia. Keď badal, že zomiera,

¹⁰zvolal všetkých svojich priateľov a povedal im: "Spánok sa mi vzdialil od očí a srdce mi zviera nepokoj.

¹¹Povedal som si: Do akého súženia som sa dostal, v akej strašnej záplave smútku som ponorený! Ja, ktorý som býval ctený a milovaný, dokiaľ som bol pri moci.

¹²Ale teraz si spomínam na zlo, ktoré som urobil v Jeruzaleme, keď som z neho pobral všetky zlaté a strieborné predmety a poslal som zabíjať obyvateľov Judey.

¹³Teraz vidím, že preto ma zastihlo toto nešťastie, a tak hyniem v hroznom zármutku v cudzej krajine."

¹⁴Zavolal Filipa, jedného zo svojich priateľov, a ustanovil ho nad celým svojím kráľovstvom.

¹⁵Odovzdal mu korunu, kráľovský šat a prsteň, aby viedol jeho syna Antiocha a vychoval ho za vladára.

¹⁶Kráľ Antiochos zomrel na tom mieste v roku stoštyridsaťdeväť.

¹⁷Keď sa Lyziáš dozvedel o kráľovej smrti, dosadil miesto neho za kráľa jeho syna Antiocha, ktorého vychovával od mlada a dal mu meno Eupator.

¹⁸Tí, čo boli na hrade, prekážali Izraelcom v prechode okolo svätyne a hľadali, ako im škodiť a pohanom poskytnúť oporu.

¹⁹Júda sa rozhodol, že ich odtiaľ odstráni, preto zvolal celý Izrael, aby ich obľahli.

²⁰Zhromaždili sa teda a obľahli hrad v roku stopäťdesiat. Postavili proti nim vrhače a dobýjacie stroje.

²¹Niektorým z nich sa podarilo uniknúť z obľahnutého hradu a k nim sa pripojili bezbožní Izraelci,

²²tí odišli ku kráľovi a povedali mu: "Ako dlho ešte potrvá, kým vykonáš súd a pomstíš našich bratov?

²³My sme sa dobrovoľne rozhodli, že budeme slúžiť tvojmu otcovi, že budeme robiť, čo nám povie, a poslúchať jeho príkazy.

²⁴Pre toto naši spoluobčania na nás zanevreli. Ba zabili každého z nás, kto sa dostal do ich rúk, a naše dedičstvo vyplienili.

²⁵Nevztiahli ruku iba na nás, ale na všetky tvoje územia.

²⁶Pozri, dnes obliehajú jeruzalemský hrad, aby sa ho zmocnili, a opevnili Chrám a Betsur.

²⁷Ak rýchlo nezakročíš, budú robiť ešte väčšie veci než tieto a už ich nebudeš môcť zastaviť."

²⁸Na tieto slová sa kráľ rozhneval a zvolal všetkých svojich priateľov, veliteľov vojska a jazdectva.

²⁹Z iných kráľovstiev a z morských ostrovov pritiahli k nemu oddiely žoldnierov.

³⁰Počet jeho vojska bol: stotisíc pešiakov, dvadsaťtisíc jazdcov a tridsaťdva slonov vycvičených do boja.

³¹Prichádzali cez Idumeu a obľahli Betsur, o ktorý bojovali dlho za pomoci vojnových strojov. Obkľúčení urobili výpad, stroje zapálili a udatne bojovali.

³²Vtedy Júda odtiahol od hradu a utáboril sa pri Betzacharii, oproti kráľovskému táboru.

³³Včasráno sa kráľ vybral a so všetkou rýchlosťou uháňal s vojskom na Betzachariu, kde sa vojská postavili do vojnových šíkov a zatrúbili na trúbach.

³⁴Slonom ukázali krvavočervenú šťavu hrozien a moruší, aby ich rozdráždili do boja.

³⁵Potom zaradili zvieratá medzi bojové šíky. Ku každému slonovi priradili tisíc chlapov, oblečených do drôtených košieľ s bronzovými prilbami na hlavách. Okrem toho postavili ku každému zvieraťu päťsto vybraných jazdcov.

³⁶Títo riadili všetky pohyby zvieraťa a kamkoľvek sa uberalo, všade išli s ním, nikdy sa od neho nevzdialili.

³⁷Na každom zvierati na obranu bola pevná drevená veža pripevnená popruhmi a v každej boli traja bojovníci, ktorí odtiaľ bojovali, a k tomu jeden indický pohonič.

³⁸Ostatných jazdcov postavili po obidvoch krídlach vojska, aby znepokojovali nepriateľa a kryli bojové šíky.

³⁹Keď slnko zažiarilo na zlaté a medené štíty, rozsvietili sa od nich hory a žiarili ako ohnivé fakle.

⁴⁰Časť kráľovského vojska sa rozprestrela po vrchoch a časť v nížine, postupovali v pevnom a usporiadanom útvare.

⁴¹Všetci sa triasli, keď počuli hukot tohto množstva, hrmot ich krokov a rinčanie zbraní. Bolo to veľmi veľké a mocné vojsko.

⁴²Júda a jeho vojsko vyrazilo do boja a šesťsto chlapov z kráľovho vojska padlo.

⁴³Eleazar, zvaný Auaran, vtedy zbadal jedno z tých zvierat chránené kráľovským pancierom a prevyšujúce všetky ostatné. Myslel si, že na ňom je kráľ,

⁴⁴obetoval sám seba, aby zachránil svoj ľud a získal si večné meno.

⁴⁵Odvážne sa vrhol proti smeru stredom šíku, zabíjal napravo i naľavo, takže nepriatelia pred ním ustupovali na obe strany.

⁴⁶Vkĺzol pod slona, preklal ho odspodu a zabil ho. Zviera sa zrútilo na zem a na Eleazara, ktorý namieste zomrel.

⁴⁷Židia, vidiac silu kráľovského vojska a bojovnosť jeho oddielov, pred nimi ustúpili.

⁴⁸Kráľovské vojsko sa vydalo proti nim do Jeruzalema; kráľ začal obliehať Judeu a vrch Sion.

⁴⁹Medzitým uzavrel mier s ľuďmi Betsuru, ktorí opustili mesto, nemali už potraviny, aby mohli vydržať obliehanie. Bol totiž sobotný rok pre pôdu.

⁵⁰Kráľ zaujal Betsur a vložil tam posádku, aby ho strážila.

⁵¹Chrám obliehal dlhší čas, postavil proti nemu vrhacie a iné vojnové stroje: ohňomety, kameňomety, škorpióny na šípy a praky.

⁵²Obliehaní tiež postavili vojnové stroje proti ich strojom a bojovalo sa dlhý čas.

⁵³Ale v skladoch neboli potraviny, lebo bol siedmy rok a zbytky zásob spotrebovali Izraelci, ktorí boli privedení z Judska spomedzi národov.

⁵⁴V Chráme zostalo iba málo mužov, lebo boli vystavení hladu, a tak sa rozpŕchli, každý do svojho domu.

⁵⁵Keď Lyziáš dostal správu, že Filip, ktorého kráľ Antiochos ešte zaživa poveril, aby vychovával jeho syna Antiocha za vladára,

⁵⁶sa vrátil z Perzie a Médie s vojskom, ktoré vytiahlo s kráľom, a že sa usiluje prevziať vládu do svojich rúk,

⁵⁷snažil sa čím skôr odtiahnuť. Vyjadril sa pred kráľom, veliteľmi vojska a mužstvom takto: "Každým dňom slabneme, potravy nám ubúda a miesto, ktoré obliehame, je dobre opevnené. K tomu dolieha na nás starosť o kráľovstvo.

⁵⁸Preto podajme týmto mužom pravicu a uzavrime mier s nimi a s celým ich národom.

⁵⁹Dovoľme im, aby mohli žiť podľa svojich zvykov ako predtým, lebo iba pre svoje zvyky, ktoré sme zrušili, sa búrili a urobili toto všetko."

⁶⁰Tento návrh sa páčil kráľovi i veliteľom. Preto poslal Židom ponuku mieru a tí ju prijali.

⁶¹Kráľ a velitelia potvrdili dohodu prísahou a obľahnutí nato vyšli z pevnosti.

⁶²Vtedy kráľ vystúpil na vrch Sion. Keď videl opevnenie tohto miesta, zrušil prísahu, ktorú dal, a rozkázal zbúrať celý múr dookola.

⁶³Potom rýchlo odtiahol a vrátil sa do Antiochie, kde našiel Filipa ako pána mesta. Bojoval proti nemu a mesta sa zmocnil útokom.