Read Botekov preklad Druhá kniha Makabejcov 11 Bible Online

Druhá kniha Makabejcov 11 - Botekov preklad bible

Druhá kniha Makabejcov 11

¹Veľmi krátko nato Lyziáš, kráľov poručník a príbuzný, aj správca kráľovstva, ktorý veľmi ťažko niesol posledné udalosti,

²zhromaždil osemdesiattisíc pešiakov a celú jazdu a vytiahol proti Židom s úmyslom, že Jeruzalem urobí sídlom Grékov,

³ďalej, že na Chrám vypíše daň ako na ostatné pohanské svätyne a že bude veľkňazskú hodnosť každoročne predávať.

⁴S Božou mocou vôbec nepočítal, ale plne sa spoliehal na svoje desaťtisícky pešiakov, na tisícky jazdcov a na osemdesiat slonov.

⁵Vtrhol do Judska a priblížil sa k Betsuru, pevnosti päť schoinov od Jeruzalema, a obľahol ju.

⁶Keď sa Makabej a jeho spoločníci dozvedeli, že Lyziáš oblieha ich pevnosti, modlili sa k Pánovi spolu s ľudom, so vzdychaním a slzami v očiach, aby poslal dobrého anjela na záchranu Izraela.

⁷Sám Makabej sa prvý chopil zbraní a povzbudzoval iných, aby sa s ním vystavili nebezpečenstvu a pomohli svojim bratom. Tí teda nadšene vyrazili spolu s ním.

⁸Keď boli ešte blízko Jeruzalema, na ich čele sa objavil jazdec v bielom šate a mával zlatou zbraňou.

⁹Vtedy všetci spoločne zvelebovali milosrdného Boha a tak sa na duchu vzpružili, že boli hotoví zraziť nielen ľudí, ale aj najdivokejšiu zver a železné múry.

¹⁰Zoradení do bojového šíku postupovali na čele s bojovníkom z neba, lebo Boh sa nad nimi zmiloval.

¹¹Sťa levy padli na nepriateľov, zrazili k zemi jedenásťtisíc pešiakov a tisícšesťsto jazdcov a všetkých ostatných zahnali na útek.

¹²Väčšina z tých, čo utiekli, boli zranení a bez zbraní. Aj sám Lyziáš si zachránil život iba hanebným útekom.

¹³Ale Lyziáš, ktorý nebol bez dobrého úsudku, rozmýšľal o porážke, ktorú utrpel, a pochopil, že Hebreji sú nepremožiteľní, lebo všemohúci Boh bojuje s nimi, preto k nim poslal deputáciu,

¹⁴aby ich priviedol k dohode za všetkých spravodlivých podmienok a sľúbil im, že kráľa prinúti, aby sa stal ich priateľom.

¹⁵Makabej súhlasil so všetkým, čo navrhoval Lyziáš, lebo mal na zreteli iba verejné blaho. Kráľ prijal všetko, čo Makabej písomne poslal Lyziášovi vo veci Židov.

¹⁶Lyziáš napísal Židom list tohto znenia: "Lyziáš židovskému ľudu, pozdrav.

¹⁷Vaši vyslanci, Ján a Absalom, mi odovzdali písomnú žiadosť a prosili, aby som veci v nej obsiahnuté schválil.

¹⁸Ja som teda predniesol kráľovi, čo mu bolo treba predložiť. Čo bolo možné, to schválil.

¹⁹Ak si zachováte svoj priaznivý postoj k záležitostiam kráľovstva, pousilujem sa v budúcnosti pracovať pre vaše dobro.

²⁰Vašim i svojim vyslancom som prikázal, aby sa s vami dohovorili na podrobnostiach.

²¹Majte sa dobre. V roku stoštyridsiatom ôsmom, dvadsiateho štvrtého dňa mesiaca dioskora."

²²Kráľov list obsahoval toto: "Kráľ Antiochos svojmu bratovi Lyziášovi, pozdrav.

²³Keďže náš otec bol prenesený medzi bohov a my si želáme, aby obyvatelia nášho kráľovstva mohli sa bez znepokojovania venovať svojmu zamestnaniu,

²⁴a dopočuli sme sa, že Židia nesúhlasia s prijatím gréckych mravov, ako to chcel náš otec, ale že si žiadajú žiť svojským spôsobom života a žiadajú, aby im bolo dovolené zachovávať ich vlastné zákony,

²⁵my si teda želáme, aby aj tento národ zostal pokojný, a nariaďujeme, aby sa im vrátil Chrám, aby mohli žiť podľa zvykov svojich predkov.

²⁶Dobre teda urobíš, keď k nim niekoho pošleš, aby im podal ruku. Tak aj Židia, keď sa dozvedia o našom rozhodnutí, nadobudnú dôveru a radostne sa budú venovať svojim prácam."

²⁷Kráľov list židovskému národu znel takto: "Kráľ Antiochos židovskému senátu a ostatným Židom, pozdrav.

²⁸Dúfam, že sa máte dobre. Aj my máme dobré zdravie.

²⁹Menelaos nám oznámil, že túžite vrátiť sa do vašich vlastných domov.

³⁰Preto zaručujeme bezpečnosť tým, ktorí sa vrátia do tridsiateho xantika.

³¹Židia sa môžu spravovať svojimi predpismi o jedlách a vlastnými zákonmi, ako predtým. Nech nikoho z nich neobťažujú pre predošlé previnenia!

³²Posielam vám Menelaa, aby vás upokojila.

³³Majte sa dobre! Roku stoštyridsiateho ôsmeho, pätnásteho xantika."

³⁴Rimania tiež poslali list tohto znenia: "Rímski vyslanci Kvintus Memmius, Títus Manilius a Manius Sergius posielajú pozdrav židovskému ľudu.

³⁵To, čo vám povolil Lyziáš, kráľov príbuzný, schvaľujeme aj my.

³⁶Tie veci, ktoré pokladal za potrebné predostrieť kráľovi, dobre ich preskúmajte a rýchlo nám po niekom pošlite, aby sme mohli dať pre vás vhodné návrhy, lebo ideme do Antiochie.

³⁷Preto čím skôr pošlite ľudí, aby sme sa dozvedeli, aké sú vaše želania.

³⁸Majte sa dobre. Roku stoštyridsiateho ôsmeho, pätnásteho dioskora."