Read Botekov preklad Druhá kniha Makabejcov 12 Bible Online

Druhá kniha Makabejcov 12 - Botekov preklad bible

Druhá kniha Makabejcov 12

¹Po uzavretí týchto zmlúv sa Lyziáš vybral ku kráľovi, zatiaľ čo Židia sa znovu venovali prácam na poli.

²Ale niektorí stratégovia tých krajov, ako Timotej a Apollonius, Geneov syn, ďalej Hieronym a Demofon, okrem nich Nikanor, správca Cypru, nedopriali Židom žiť v tichosti a pokoji.

³Obyvatelia Joppe sa dopustili veľmi bezbožného skutku. Pozvali Židov, ktorí bývali u nich, aby so svojimi ženami a deťmi nastúpili na člny, ktoré sami pripravili, akoby nemali proti nim nijaké nepriateľstvo.

⁴Uistení, že ide o všeobecné uznesenie mesta, Židia to prijali, lebo si želali iba pokoj a nemali nijaké podozrenie; ale keď boli na šírom mori, potopili ich, nie menej ako dvesto osôb.

⁵Keď sa Júda dozvedel o tejto ukrutnosti spáchanej na ľuďoch jeho národa, vydal rozkazy svojim bojovníkom,

⁶potom vzýval Boha, spravodlivého sudcu, a vytiahol proti vrahom svojich bratov. V noci zapálil prístav, spálil loďstvo a pozabíjal tých, čo tam utiekli.

⁷Ale brány mesta boli zatvorené, preto odtiahol s úmyslom, že sa znova vráti a zničí všetkých obyvateľov Joppe.

⁸Keď sa dozvedel, že obyvatelia Jamnie chcú vykonať to isté Židom bývajúcim u nich,

⁹napadol v noci aj Jamnijčanov, zapálil im prístav aj s loďstvom, takže žiaru plameňov bolo vidno až do Jeruzalema na dvestoštyridsať stadií.

¹⁰Keď Júda a jeho vojaci pochodovali deväť stadií na svojom pochode proti Timotejovi, prepadli ho Arabi, nie menej ako päťtisíc pešiakov a päťsto jazdcov.

¹¹Nastala prudká bitka a Júdovi vojaci s Božou pomocou zvíťazili. Porazení kočovníci žiadali Júdu, aby im podal pravicu na zmierenie sľubujúc, že mu vydajú dobytok a že mu budú vo všetkom pomáhať.

¹²Júda pochopil, že by mu skutočne mohli v mnohom poslúžiť, preto súhlasil s pokojným riešením. Tak si podali pravice a vrátili sa do svojich stanov.

¹³Júda napadol aj isté opevnené mesto menom Kaspin, zo všetkých strán obohnané násypom a múrmi. Bývali v ňom rozličné národy.

¹⁴Obľahnutí sa spoliehali na pevnosť múrov a na zásoby potravín, preto sa chovali bezočivo voči Júdovi a jeho vojakom, tupili ich, vykrikovali bohorúhania a neslušné reči.

¹⁵Júda a jeho druhovia vzývali veľkého Panovníka sveta, ktorý za čias Jozueho zboril Jericho bez obliehacích baranov a dobýjacích strojov. Potom divoko napadli múry.

¹⁶Z Božej vôle zaujali mesto a pobili nevýslovné množstvo ľudí, že blízke, dve stadiá široké jazero sa zdalo plné tečúcej krvi.

¹⁷Odtiaľ sa vzdialili na sedemstopäťdesiat stadií a dorazili do Charaky k Židom zvaným Tubianci.

¹⁸Timoteja však nezastihli v tých krajoch, lebo opustil krajiny bez toho, že by niečo podnikol, ale na istom mieste zanechal veľmi silnú posádku.

¹⁹Dositeos a Sosipater, Makabejovi generáli, odišli ta, pobili vojakov, ktorých zanechal Timotej v pevnosti, viac než desaťtisíc.

²⁰Makabej rozdelil svoje vojsko na kohorty, menoval im veliteľov a vyrazil proti Timotejovi, ktorý mal stodvadsaťtisíc pešiakov a dvetisíc päťsto jazdcov.

²¹Keď sa Timotej dozvedel o Júdovom príchode, najprv poslal ženy, deti a batožinu na miesto zvané Karnion, lebo miesto bolo nedobytné, s ťažkým prístupom pre úzke úžľabiny zo všetkých strán.

²²Prvá sa objavila Júdova kohorta. Nepriateľa sa zmocnil strach, hrôza, ktorú im vliala prítomnosť Vševidiaceho. Dali sa na útek na všetky strany, a to tak, že sa často ranili navzájom, prebodávali sa vlastnými mečmi.

²³Júda ich bez otáľania prenasledoval, zabíjajúc tých zločincov. Pobil z nich asi tridsaťtisíc chlapov.

²⁴Timotej sám padol do rúk ľudí Dositea a Sosipatra; s veľkou prefíkanosťou ich prosil, aby ho prepustili živého tvrdiac, že má vo svojej moci rodičov a bratov mnohých z nich, ktorí by mohli zahynúť.

²⁵Keď ich presvedčil svojimi rečami, že im tých ľudí navráti bez ujmy, prepustili ho, aby zachránili svojich bratov.

²⁶Júda potom odišiel do Karnionu a do Atargateionu a pobil dvadsaťpäťtisíc ľudí.

²⁷Po porážke a zničení týchto tiahol so svojím vojskom proti opevnenému mestu Efronu, kde býval Lyzanias. Mocní mládenci, postavení pred múrmi, statočne bojovali; vnútri bolo množstvo bojových strojov a zásoba nábojov.

²⁸Židia však vzývali Všemohúceho, ktorý svojou mocou láme silu nepriateľov, zaujali mesto a pobili v ňom asi dvadsaťpäťtisíc ľudí.

²⁹Odtiaľ odišli a tiahli proti mestu Skytopolis, šesťsto stadií od Jeruzalema.

³⁰Ale Židia, ktorí tam boli usadení, dosvedčovali, že obyvatelia Skytopolisu boli k nim blahosklonní a v nepriaznivých časoch zaobchádzali s nimi ľudsky.

³¹Júda a jeho druhovia im za to poďakovali a žiadali, aby aj naďalej boli blahosklonní k ich národu. Do Jeruzalema prišli krátko pred sviatkom Týždňov.

³²Po sviatku zvanom Turíce napadli Gorgiáša, miestodržiteľa Idumey.

³³Ten vytiahol proti nim na čele tritisíc pešiakov a štyristo jazdcov.

³⁴Keď sa zrazili, padlo aj niekoľko Židov.

³⁵Istý Dositeus, jazdec z čaty Tubiancov, odvážny muž, zachytil Gorgiáša za chlamidu a nasilu ho ťahal za sebou, lebo toho prekliateho chlapa zajal živého, ale jeho trácky jazdec sa vrhol na Dositea, odťal mu rameno, a tak Gorgiáš ušiel do Marisy.

³⁶Zatiaľ vojaci, ktorým velil Ezdriáš, bojovali dlho a padali od vyčerpania. Júda vzýval Pána, aby sa ukázal ako ich spojenec a vodca v boji.

³⁷Plným hlasom zaspieval v reči otcov vojnový pokrik s hymnou a zahnal Gorgiášových vojakov na útek.

³⁸Potom Júda zhromaždil svoje vojsko a odišiel do mesta Odolam. Keď nastával siedmy deň, očistili sa podľa obyčaje a slávili sobotu na tom mieste.

³⁹Na druhý deň prišli navštíviť Júdu (v čase, keď to už bolo treba), aby odniesli telá padlých a pochovali ich vedľa ich príbuzných do otcovských hrobov.

⁴⁰Tu našli pod tunikou každého predmety zasvätené modlám z Jamnie, ktoré Zákon Židom zakazuje. Všetkým bolo zrejmé, že toto bolo príčinou ich smrti.

⁴¹Všetci teda velebili Boha, spravodlivého Sudcu, ktorý prezrádza skryté veci.

⁴²Potom sa modlili a prosili, aby spáchaný hriech bol úplne odpustený a udatný Júda napomenul vojsko, aby sa zachovali čistí od každého hriechu, keďže na vlastné oči videli, čo sa stalo pre hriech padlých.

⁴³Potom urobil zbierku asi dvetisíc drachiem a poslal ju do Jeruzalema, aby priniesli obetu za hriechy. Bol to veľmi dobrý a vznešený skutok, lebo myslel na vzkriesenie.

⁴⁴Veď keby nebol mal nádej, že padlí vojaci vstanú z mŕtvych, bolo by bývalo zbytočné a nerozumné modliť sa za mŕtvych,

⁴⁵a ak myslel, že pre tých, čo nábožne zosnuli, je prichystaná veľmi krásna odmena, bola to svätá a nábožná myšlienka. Preto dal obetovať zmiernu obetu za mŕtvych, aby boli zbavení hriechu.