Read Botekov preklad Druhá kniha Makabejcov 15 Bible Online

Druhá kniha Makabejcov 15 - Botekov preklad bible

Druhá kniha Makabejcov 15

¹Keď sa Nikanor dozvedel, že Júda a jeho vojaci sú v okolí Samárie, rozhodol sa, že ich napadne v sobotný deň bez rizika.

²Židia, ktorých prinútil, aby išli s ním, mu hovorili: "Nenič ich tak divo a barbarsky, ale vzdaj úctu a slávu dňu, ktorý vševediaci Boh oddávna vyhlásil za svätý."

³Vtedy sa ten trojnásobný zločinec opýtal, či je na nebi vladár, ktorý prikázal svätiť sobotný deň.

⁴Keď mu oni odpovedali: "Sám živý Boh, vladár na nebi, prikázal sláviť sobotný deň,"

⁵on im povedal: "A ja som pánom na zemi. Rozkazujem, aby vzali zbrane a slúžili kráľovi." Nepodarilo sa mu však vykonať svoj krutý zámer.

⁶Zakiaľ sa Nikanor vo svojej veľkej pýche rozhodol, že postaví verejný pamätník na víťazstvo nad Júdom a jeho vojskom,

⁷zatiaľ mal Makabej neochvejnú dôveru, že mu Boh príde na pomoc.

⁸Napomínal svojich, aby sa nebáli útoku pohanov, ale mal na mysli, koľkú moc dostali už z Neba, aby aj teraz dúfali, že Všemohúci im dá víťazstvo.

⁹Povzbudzoval ich zo Zákona a prorokov, pripomínal im boje, ktoré už prekonali, a tak im dodal odvahy.

¹⁰Keď ich takto oduševnil, svoje povzbudenie zakončil poukázaním na vierolomnosť pohanov a na ich porušovanie prísah.

¹¹Takto každého z nich vyzbrojil, nie tak bezpečnosťou, ktorú dávajú štíty a kopije, ale povzbudením, ktoré prinášajú statočné slová. Rozpovedal im sen hodný viery, akési videnie, ktorý všetkých potešil.

¹²Toto bolo jeho videnie: Oniáš, niekdajší veľkňaz, muž šľachetný a dobrý, skromný na pohľad, povahou jemný, v reči dôstojný, od detstva starostlivo sa cvičiaci vo všetkých čnostiach, tento Oniáš sa modlil s rozpätými rukami za celé spoločenstvo Židov.

¹³Potom sa Júdovi ukázal takým istým spôsobom muž pozoruhodný svojimi bielymi vlasmi a dôstojnosťou, obklopený podivuhodnou a najvyššou vznešenosťou.

¹⁴Oniáš sa ujal slova a povedal: "Toto je priateľ svojich bratov, ktorý sa veľa modlí za národ a za sväté mesto, Jeremiáš, Boží prorok."

¹⁵Nato Jeremiáš vystrel pravú ruku a dal Júdovi zlatý meč so slovami:

¹⁶"Vezmi tento svätý meč, Boží dar, týmto porazíš nepriateľov."

¹⁷Povzbudení výbornými Júdovými slovami schopnými pobádať k udatnosti a duše mladých urobiť chlapskými, Židia sa rozhodli, že sa neuzavrú v tábore, ale že hrdinsky zaútočia a v boji nechajú rozhodnúť zbrane, lebo mesto, náboženstvo i Chrám boli v nebezpečenstve.

¹⁸Lebo v tom boji mali menšie obavy o manželky, deti, bratov a príbuzných, ale väčšia a prvoradá bola obava o svätý Chrám.

¹⁹Úzkosť tých, ktorých nechali v meste, nebola menšia, lebo mali obavy, aký bude výsledok boja pod šírym nebom.

²⁰Zatiaľ čo všetci očakávali blízke rozuzlenie, nepriatelia už pritiahli a radili sa do bojových šíkov, slony postavené na výhodných miestach a jazda zaradená na krídlach.

²¹Makabej pozoroval tieto masy vojska, všelijaké druhy jeho zbraní a divoký výzor slonov, vystrel ruky k nebu a vzýval Pána, ktorý koná zázraky, lebo dobre vedel, že on nedáva víťazstvo zbraniam, ale komu to on prisúdi, a to tým, ktorí sú toho hodní.

²²Keď sa modlil, vyslovil sa týmito slovami: "Ty, Pane, si za judského kráľa Ezechiáša poslal svojho anjela a ten pobil zo Sennacheribovho vojska stoosemdesiatpäťtisíc chlapov,

²³ešte aj teraz, Vládca nebies, pošli pred nami dobrého anjela, aby im nahnal strach a hrôzu.

²⁴Nech tvoje mocné rameno zrazí tých, čo prišli s rúhaním na ústach napadnúť tvoj svätý ľud!" Týmito slovami skončil.

²⁵Nikanorovo vojsko postupovalo za zvuku trúb a bojových piesní.

²⁶Júdovi ľudia zaútočili na nepriateľa so vzývaním Boha a s modlitbami.

²⁷Rukami bojovali, ale v srdciach sa modlili k Bohu, položili na zem aspoň tridsaťpäťtisíc chlapov, nesmierne potešení týmto zjavným Božím zásahom.

²⁸Keď bolo po bitke a s radosťou sa vracali, videli, že Nikanor padol v plnej výzbroji.

²⁹Vtedy za výkrikov a trmy-vrmy zvelebovali najvyššieho Pána v reči svojich otcov.

³⁰Ten, ktorý sa v prvom rade telom a dušou zasvätil svojim spoluobčanom a nikdy nestratil svoju mladistvú lásku k nim, rozkázal, aby odťali Nikanorovi hlavu i ruku s ramenom a odniesli to do Jeruzalema.

³¹Keď ta došiel, zvolal svojich súkmeňovcov, postavil kňazov pred oltár a zastal si uprostred. Potom poslal pre tých, čo boli na hrade:

³²ukázal im hlavu ohavného Nikanora a ruku bohorúhača, ktorú kedysi pyšne vystrel proti svätému Domu Všemohúceho.

³³Potom dal vyrezať jazyk bezbožného Nikanora, rozkúskovať ho a vyhodiť vtáctvu, Nikanorovu ruku dal zavesiť naproti Chrámu, aby všetci videli, aká bola odmena za jeho bláznovstvo.

³⁴Potom všetci obrátení k nebu velebili Pána, ktorý sa tu prejavil: "Nech je oslávený Boh, ktorý zachoval svoje sväté miesto bez poškvrny."

³⁵Júda dal zavesiť Nikanorovu hlavu na Hrad ako zreteľný a viditeľný znak Pánovej moci pre každého.

³⁶Všetci zhromaždení jednomyseľne spolu vyhlásili, že tento deň nenechajú bez oslavy, ale že ho budú svätiť trinásteho dňa dvanásteho mesiaca po aramejsky nazývaného adar, deň pred Mardochejovým dňom.

³⁷Takto sa skončili udalosti týkajúce sa Nikanora a nakoľko od tých čias mesto Jeruzalem zostalo v moci Hebrejov, tak končím tu aj ja svoje dielo.

³⁸Ak je zostavené dobre a podarene, tak sa moje želanie splnilo. Ak má malú cenu a nepresahuje priemernosť, to je všetko, čo som vládal urobiť.

³⁹Ako je škodlivé piť iba samé víno alebo iba samú vodu, zakiaľ víno zamiešané s vodou je príjemné a vzbudzuje radostnú náladu, tak je to aj s umením upraviť rozprávanie tak, aby zaujalo rozum tých, ktorí knihu čítajú. A týmto aj končím.