Read Botekov preklad Druhá kniha Makabejcov 3 Bible Online

Druhá kniha Makabejcov 3 - Botekov preklad bible

Druhá kniha Makabejcov 3

¹Za vlády veľkňaza Oniáša sväté mesto žilo v plnom pokoji a šťastne a zákony sa ešte zachovávali čo najvernejšie, lebo on bol človek nábožný a zlo nenávidel.

²Aj králi sami si uctili toto miesto a ozdobovali Chrám drahocennými darmi;

³ba aj Seleukos, kráľ Ázie, hradil zo svojich dôchodkov všetky výdavky spojené s obetnou bohoslužbou.

⁴Ale istý Šimon z Bilgovho rodu, ustanovený za správcu Chrámu, dostal sa do sporu s veľkňazom pre usporiadanie mestských trhov.

⁵Keďže nemohol nič zviesť proti Oniášovi, vybral sa k Apoloniovi, synovi Trasea, ktorý bol toho času miestodržiteľom Celosýrie a Fenície.

⁶Oznámil mu, že pokladnica v Jeruzaleme je plná nevýslovne veľkého bohatstva, množstvo peňazí je nespočítateľné, neúmerné k počtu obiet; bolo by teda možné previesť všetko do kráľovej moci.

⁷Apolonius povedal kráľovi o pokladoch, na ktoré bol upozornený. Kráľ si vybral Heliodora, ktorý mal na starosti financie, a vyslal ho s rozkazom, aby sa postaral o privezenie spomenutých bohatstiev.

⁸Heliodor sa hneď vydal na cestu pod zámienkou poprezerať mestá Celosýrie a Fenície, v skutočnosti však vykonať kráľov zámer.

⁹Keď prišiel do Jeruzalema, veľkňaz i mesto ho láskavo uvítali, on im však porozprával o udaní a povedal im, prečo vlastne prišiel a pýtal sa, či sa veci naozaj tak majú.

¹⁰Veľkňaz mu to vysvetlil, že ide o uložený majetok vdov a sirôt

¹¹a niečo z toho patrí aj Hyrkanovi, Tobiášovmu synovi, vysokopostavenému mužovia; nie je to tak, ako udal zradný Šimon, lebo všetkého striebra je štyristo talentov a zlata dvesto talentov.

¹²Je vonkoncom nemožné urobiť škodu tým, ktorí sa spoľahli na svätosť tohto miesta, na velebnosť a nedotknuteľnosť Chrámu uctievaného po celom svete.

¹³Ale Heliodor vyhlásil, že podľa kráľovského rozkazu to musí byť prevedené do kráľovskej pokladnice.

¹⁴V deň, ktorý sám určil, vošiel do Chrámu urobiť zoznam. V celom meste panovalo veľké zdesenie.

¹⁵Kňazi sa v kňazských rúchach vrhli na zem pred oltár a volali k nebu, aby pôvodca zákona o úschove zachoval nedotknuté veci tým, čo si ich uschovali.

¹⁶Kto si všimol tvár veľkňaza, pocítil bolesť v srdci, lebo jeho výzor a bledosť tváre prezrádzali úzkosť jeho duše.

¹⁷Strach totiž zachvátil toho muža a hrôzou sa triaslo jeho telo. Tí, čo naň hľadeli, jasne z toho poznali utrpenie jeho srdca.

¹⁸Ľudia húfne vybiehali z domov, aby sa spoločne modlili o pomoc, lebo svätému miestu hrozilo zneuctenie.

¹⁹Ženy oblečené až po prsia do vrecoviny zbiehali sa do ulíc. Panny, obyčajne utiahnuté v domoch, utekali ku dverám alebo na múry, alebo sa vykláňali z oblokov:

²⁰všetky spínali ruky k nebu prednášajúc svoje prosby.

²¹Dojímavé bolo vidieť celý ten zástup ležať tvárou k zemi úplne bezradný a veľkňaza v hlbokom zármutku očakávať, čo sa stane.

²²Vzývali všemohúceho Pána, aby zachoval nedotknuté a celkom bezpečné zverené mu veci pre tých, čo ich uschovali.

²³Heliodor zasa uskutočňoval to, čo si zaumienil.

²⁴Už bol so svojou osobnou stážou pri pokladnici, keď Vládca Duchov a každej Moci spôsobil také veľkolepé zjavenie, že všetci, ktorí sa odvážili vojsť, zasiahnutí Božou mocou zostali bez sily a odvahy.

²⁵Zjavil sa im kôň, pokrytý skvostnou čabrakou, so strašným jazdcom. Kôň sa hodil divo proti Heliodorovi a napadol ho prednými kopytami. Zdalo sa, že muž, ktorý sa na ňom niesol, mal zlaté pancierové brnenie i zbrane.

²⁶Zároveň sa mu zjavili iní dvaja mládenci neobyčajnej sily, očarujúcej krásy a v nádherných šatách. Postavili sa k nemu z oboch strán, ustavične ho šľahali a obsypali ho mnohými údermi.

²⁷Heliodor náhle padol na zem a obkľúčila ho hustá temnota. Schytili ho a položili na nosidlá,

²⁸vynášali ho von celkom bezmocného, toho, ktorý vtrhol do tejto pokladnice s veľkým sprievodom a so svojou osobnou strážou, a pritom veľmi jasne zakúsili Božiu moc.

²⁹Kým tento človek, zasiahnutý Božou mocou, ležal tam zbavený reči, bez všetkej nádeje a pomoci,

³⁰ostatní velebili Pána, ktorý tak zázračne oslávila svoje sväté miesto. Chrám, ktorý bol pred chvíľkou plný hrôzy a zmätku, keď sa ukázal všemohúci Pán, naplnil sa radosťou a veselosťou.

³¹Niektorí Heliodorovi druhovia ihneď prosili Oniáša, aby vzýval Najvyššieho, nech daruje život tomu, ktorý ležal s dušou na jazyku.

³²Veľkňaz z obavy, aby kráľ nepodozrieval Židov, že na Heliodorovi spáchali nejaký zločin, priniesol obetu za uzdravenie toho muža.

³³Keď veľkňaz prinášal zmiernu obetu, tí istí mládenci sa zjavili Heliodorovi oblečení do tých istých šiat, zastali si a povedali: "Buď veľmi vďačný veľkňazovi Oniášovi, lebo kvôli nemu ti Pán daroval život.

³⁴Ty však, ktorý si bol bičovaný z Neba, ohlasuj všetkým veľkú Božiu moc." Keď povedali tieto slová, zmizli.

³⁵Heliodor priniesol obetu Pánovi a veľmi veľké sľuby dal tomu, ktorý ho zachoval nažive. Priateľsky sa rozlúčil s Oniášom a vrátil sa so svojím vojskom ku kráľovi.

³⁶Pred všetkými svedčil o skutkoch veľkého Boha, ktorého videl na vlastné oči.

³⁷Keď sa kráľ pýtal Heliodora, kto by bol na to súci, aby ho ešte raz poslal do Jeruzalema, povedal:

³⁸"Ak máš nejakého nepriateľa alebo sprisahanca proti tvojej vláde, pošli ho ta a vráti sa ti zbičovaný, ak odtiaľ vôbec unikne, lebo na tom svätom mieste je skutočne akási Božia moc.

³⁹Ten, kto má príbytok v nebi, je strážcom a ochrancom toho miesta; tých, ktorí prichádzajú so zlým úmyslom, bije a ničí."

⁴⁰Takto prebiehali udalosti s Heliodorom a so zachovaním posvätného pokladu.