Read Botekov preklad Druhá kniha Makabejcov 5 Bible Online

Druhá kniha Makabejcov 5 - Botekov preklad bible

Druhá kniha Makabejcov 5

¹V tých časoch Antiochos pripravoval svoj druhý vpád do Egypta.

²Stalo sa, že v celom meste sa takmer štyridsať dní zjavovali jazdci, ktorí sa preháňali vzduchom odetí v zlatých rúchach; ozbrojené vojsko zadelené do kohort.

³Šíky jazdcov v bojových útvaroch, útoky a protiútoky z oboch strán, rachot narážajúcich štítov, lesy oštepov, tasené meče, oblak letiacich šípov, blyskot zlatej výzbroje a rozličných pancierov.

⁴Preto sa všetci modlili, aby toto zjavenie bolo dobrým znamením.

⁵Tu prebehol falošný chýr, že Antiochos zomrel. Jason zohnal nie menej ako tisíc chlapov a náhle zaútočil na mesto. Obrancovia na hradbách boli zatlačení a mesto zaujaté. Menelaos utiekol na hrad.

⁶Jason sa oddal nemilosrdnému vraženiu vlastných spoluobčanov, neuvážiac, že úspech proti vlastným bratom bol najväčším neúspechom. On si myslel, že prináša trofeje porazených nepriateľov, a nie spoluobčanov.

⁷Ale vlády sa nezmocnil a jeho úkladný útok mal hanebný koniec. Ako utečenec znova utiekol do Ammonska.

⁸Napokon skončil nešťastne: arabský vládca Aretas ho uväznil, potom utiekol z jeho mesta prenasledovaný, všetkými opovrhovaný ako odpadlík od Zákona. Opovrhovaný ako nepriateľ vlasti a spoluobčanov bol zahnaný do Egypta.

⁹Ten, kto vyhnal do exilu mnohých synov svojej vlasti, zahynul v cudzej zemi, keď nakoniec utiekol do Lakedaimonu v nádeji, že tam s ohľadom na spoločný pôvod nájde útočište.

¹⁰Ten, kto nechal toľko ľudí nepochovaných, skončil neoplakaný, bez pohrebu, vylúčený z hrobky svojich otcov.

¹¹Keď sa kráľ dozvedel o týchto veciach, myslel si, že Judsko sa odtrhlo od jeho ríše. Preto sa vrátil z Egypta rozzúrený ako divá zver a mesto zaujal so zbraňou v ruke.

¹²Vojakom rozkázal bez milosrdenstva zraziť každého, koho stretnú, a pozabíjať tých, čo utečú domov.

¹³Tak nastalo vraždenie mladých a starých, ničenie mužov, žien i detí, zabíjanie panien a dojčiat.

¹⁴Za tie tri dni bolo osemdesiattisíc obetí, štyridsaťtisíc padlo povraždených a toľko ich bolo predaných do otroctva.

¹⁵Ale s tým sa neuspokojil, odvážil sa vkročiť do Chrámu, najsvätejšieho na celom svete, a viedol ho Menelaos, ten, ktorý sa stal zradcom Zákona a vlasti.

¹⁶Do svojich nečistých rúk bral posvätné predmety. Čo iní králi venovali na ozdobu, slávu a dôstojnosť svätého miesta, on zhabal nečistými rukami.

¹⁷Antiochos bol nadšený, lebo nevidel, že Pán bol na krátky čas nahnevaný pre hriechy obyvateľov mesta — preto jeho nezáujem o sväté miesto.

¹⁸Keby sa ľud nebol dopustil toľkých hriechov, aj on, ako Heliodor poslaný kráľom Seleukom, aby prezrel pokladnicu, by bol býval pri svojom vstupe zbičovaný a odvrátený od svojej bezočivosti.

¹⁹Ale Pán si nevyvolil národ pre toto miesto, ale to miesto pre národa.

²⁰Preto aj to miesto, ktoré malo účasť na nešťastí ľudu, malo potom účasť na jeho šťastí. Bolo opustené v čase hnevu Všemohúceho, ale po zmierení s veľkým Vládcom znova obnovené vo všetkej svojej sláve.

²¹Antiochos vzal z Chrámu tisíc osemsto talentov a čo najrýchlejšie odišiel do Antiochie. Vo svojej pýche si myslel, že on môže urobiť všetko, aj to, aby sa po púšti plavili lode a po mori sa chodilo pešo.

²²Zanechal predstavených, aby týrali ľudí; v Jeruzaleme Filipa, rodom z Frýgie, ale v spôsoboch barbarskejšieho ako ten, ktorý ho ustanovil.

²³Na vrchu Garizim zanechal Andronika. A horší ako títo bol Menelaos, ktorý zlostnejšie ako oni panoval nad svojimi spoluobčanmi. Zákrok myzarcha Apoloni Také hlboké bolo kráľovo nepriateľstvo proti Židom,

²⁴že poslal myzarcha Apolonia na čele vojska dvadsaťtisíc chlapov s rozkazom pobiť všetkých dospelých vekom a predať do otroctva ženy a deti.

²⁵Keď Apolonius pritiahol do Jeruzalema, robil zo seba mierumilovného človeka, čakal až do svätého sobotného dňa a vtedy, využijúc židovský odpočinok, rozkázal vojakom nastúpiť do zbrane

²⁶a všetkých, ktorí si vyšli pozrieť vojenskú prehliadku, dal pozabíjať. Potom prepadol mesto s ozbrojenými vojakmi a povraždil veľké množstvo ľudí.

²⁷Ale Júda, nazývaný aj Makabej, ktorý bol v skupine desiatich, utiahol sa na púšť, žil so svojimi druhmi ako divé zvieratá na horách; jedli iba rastlinnú potravu, aby sa nepoškvrnili.