Read Botekov preklad Evanjelium podľa Lukáša 11 Bible Online

Evanjelium podľa Lukáša 11 - Botekov preklad bible

Evanjelium podľa Lukáša 11

¹Ježiš sa raz na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: "Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov."

²Povedal im: "Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo.

³Chlieb náš každodenný daj nám každý deň

⁴a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia."

⁵Potom im hovoril: "Ak má niekto z vás priateľa, pôjde k nemu o polnoci a povie mu: ‚Priateľu, požičaj mi tri chleby,

⁶lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám mu čo ponúknuť,‘

⁷a ten znútra odpovie: ‚Neobťažuj ma; dvere sú už zamknuté a deti sú so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti.‘

⁸Hovorím vám: Aj keď nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje."

⁹A ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!

¹⁰Lebo každý, kto prosí, dostane a kto hľadá, nájde a kto klope, tomu otvoria.

¹¹Je medzi vami otec, ktorý by podal synovi hada, keď ten prosí rybu?

¹²Alebo keď si pýta vajce, podá mu škorpióna?

¹³Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Svätého Ducha tým, čo ho prosia!"

¹⁴Raz vyháňal zlého ducha, ktorý bol nemý. Keď zlý duch vyšiel, nemý prehovoril. Zástupy žasli.

¹⁵No niektorí z nich hovorili: "Mocou Beelzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov."

¹⁶Iní, aby ho podrobili skúške, žiadali od neho znamenie z neba.

¹⁷Ale on poznal ich myšlienky a povedal: "Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a dom na dom sa zrúti.

¹⁸Ak je aj satan vnútorne rozdelený, ako obstojí jeho kráľovstvo? Vy hovoríte, že ja mocou Beelzebula vyháňam zlých duchov.

¹⁹No ak ja vyháňam zlých duchov mocou Beelzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami.

²⁰Ale ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo.

²¹Keď silný, ozbrojený človek stráži svoj palác, jeho majetok je v bezpečí.

²²Ale keď ho prepadne silnejší, ako je on, premôže ho, vezme mu zbrane, na ktoré sa spoliehal, a korisť rozdelí.

²³Kto nie je so mnou, je proti mne a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje.

²⁴Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach a hľadá miesto na odpočinok. Ale keď ho nenájde, povie si: ‚Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel.‘

²⁵Keď ta príde, nájde ho vymetený a vyzdobený.

²⁶Tu odíde, vezme sedem iných duchov, horších, ako je on, vojdú dnu a usídlia sa tam. A stav takého človeka je nakoniec horší, ako bol predtým."

²⁷Stalo sa, keď to hovoril, že akási žena zo zástupu skríkla: "Šťastný život, ktorý ťa nosil, a blažené prsia, ktoré ťa nadájali!"

²⁸Ale on povedal: "Ešte skôr sú šťastní tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho."

²⁹Keď sa schádzali ďalšie zástupy, začal hovoriť: "Toto pokolenie je zlé pokolenie. Žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak znamenie Jonášovo.

³⁰Lebo ako bol Jonáš znamením pre Ninivčanov, tak bude aj Syn človeka pre toto pokolenie.

³¹Kráľovná Juhu vystúpi na súde proti mužom tohto pokolenia a odsúdi ich; lebo ona z končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť — a tu je niekto väčší ako Šalamún.

³²Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie — a tu je predsa niekto väčší ako Jonáš.

³³Nik nezažne lampu a nepostaví ju do pivnice ani pod mericu, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo.

³⁴Lampou tela je tvoje oko. Ak bude tvoje oko zdravé, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa zakalí, bude aj tvoje telo vo tme.

³⁵Daj si teda pozor, aby svetlo, čo je v tebe, nebolo tmou.

³⁶Ak je teda celé tvoje telo vo svetle a ani jedna jeho časť nie je vo tme, celé bude jasné, ako keď ťa lampa ožiari svojím svetlom."

³⁷Keď ešte hovoril, pozval ho istý farizej, aby uňho obedoval. On šiel a zaujal miesto.

³⁸Farizej sa začudoval, keď videl, že sa pred obedom neumyl.

³⁹Ale Pán mu povedal: "Vy, farizeji, čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a zloby.

⁴⁰Nemúdri! Či ten, čo stvoril vonkajšok, nestvoril aj vnútro?

⁴¹Ale čo je vnútri, rozdajte ako almužnu a všetko vám bude čisté.

⁴²No beda vám, farizeji, lebo dávate desiatky z mäty, ruty a z každej zeleniny, ale spravodlivosť a Božiu lásku opúšťate! Toto bolo treba robiť a tamto nezanedbávať!

⁴³Beda vám, farizeji, lebo máte radi prvé sedadlá v synagógach a pozdravy na uliciach!

⁴⁴Beda vám, lebo ste ako neoznačené hroby a ľudia sa poškvrnia, lebo nevedia, po čom chodia!"

⁴⁵Vtedy mu povedal jeden zo znalcov Zákona: "Učiteľ, keď takto hovoríš, aj nás urážaš."

⁴⁶Vtedy mu povedal: "Aj vám, znalcom Zákona, beda! Lebo zaťažujete ľudí bremenami, ktoré nemožno uniesť, ale sami sa tých bremien ani jedným prstom nedotknete.

⁴⁷Beda vám, lebo staviate náhrobné pomníky prorokom, ktorých zabíjali vaši otcovia!

⁴⁸Vy ste teda svedkami a vy schvaľujete činy svojich otcov; oni vraždili, vy staviate!

⁴⁹Preto aj Božia múdrosť povedala: Pošlem k nim prorokov a apoštolov a oni niektorých z nich zabijú, iných budú prenasledovať;

⁵⁰a toto pokolenie sa bude zodpovedať za krv všetkých prorokov, vyliatu od stvorenia sveta,

⁵¹počnúc krvou Ábela až po krv Zachariáša, ktorý zahynul medzi oltárom a Chrámom. Áno, hovorím vám: Toto pokolenie sa za to bude zodpovedať.

⁵²Beda vám, znalci Zákona, lebo ste vzali kľúč poznania! Sami ste nevošli a tým, čo chceli vojsť, ste zabránili."

⁵³Keď odtiaľ vyšiel, začali naňho znalci Zákona a farizeji prudko dorážať a dotieravo sa ho všeličo vypytovali.

⁵⁴Strojili mu úklady, aby niečo podchytili z jeho úst.