Read Botekov preklad Kniha Deuteronómium (Piata kniha Mojžišova) 1 Bible Online

Kniha Deuteronómium (Piata kniha Mojžišova) 1 - Botekov preklad bible

Kniha Deuteronómium (Piata kniha Mojžišova) 1

¹Toto sú slová, ktoré povedal Mojžiš celému Izraelu za Jordánom, na púšti v Arabe, naproti Sufu, medzi Paranom a Tofelom, Labanom, Chacerotom a Di-Zahabom.

²Od Chorebu, cez Seirské pohorie, až po Kadeš-Barneu je jedenásť dní cesty.

³V prvý deň jedenásteho mesiaca štyridsiateho roku prehovoril Mojžiš k Izraelcom celkom tak, ako mu pre nich Jahve prikázal.

⁴Porazil amorejského kráľa Sichona, ktorý býval v Chešbone, a bašanského kráľa Oga, ktorý býval v Aštarote a v Edrei.

⁵Za Jordánom, v moabskej krajine, začal Mojžiš vysvetľovať tento zákon. Povedal:

⁶Jahve, náš Boh, k nám prehovoril na Chorebe: "Dosť dlho ste bývali na tomto vrchu.

⁷Obráťte sa, vyrazte na cestu, choďte do hôr Amorejcov, ku všetkým tým, čo bývajú v Arabe, na Vrchovine, na Nížine, v Negebe a na brehu mora, choďte do Kanaánskej krajiny, do Libanonu až po veľkú rieku, rieku Eufrat.

⁸Pozrite, dávam vám túto krajinu; vojdite do nej, zaujmite krajinu, ktorú Jahve prísahou sľúbil vašim otcom: Abrahámovi, Izákovi, Jakubovi a ich potomkom po nich."

⁹Vtedy som vám povedal: "Ja sám nemôžem niesť starosť o vás.

¹⁰Jahve, váš Boh, vás rozmnožil a je vás tu dnes mnoho ako hviezd na nebi.

¹¹Jahve, Boh vašich otcov, vás rozmnoží tisíc ráz toľko a požehná vás, ako vám prisľúbil!

¹²Ako by som teda sám niesol vaše sťažnosti, bremená a spory?

¹³Vyberte si teda múdrych, rozvážnych a skúsených mužov z vašich kmeňov a ustanovím vám ich za náčelníkov."

¹⁴Vy ste mi odpovedali: "Dobré je, čo navrhuješ."

¹⁵Vzal som teda vašich náčelníkov kmeňov, mužov múdrych a skúsených, a dal som vám ich za náčelníkov: tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov, a za pisárov pre vaše kmene.

¹⁶V tom istom čase som prikázal vašim sudcom: "Vypočúvajte vašich bratov a vysluhujte spravodlivosť medzi mužom a jeho bratom alebo cudzincom, ktorý sa usadil pri ňom.

¹⁷Pri súde neberte ohľad na osobu, ale vypočujte malého tak, ako veľkého. Nebudete sa báť ľudí, lebo súd patrí Bohu. Ak je prípad priťažký pre vás, predložíte ho mne a ja ho vypočujem."

¹⁸Vtedy som vám prikázal všetko, čo máte robiť.

¹⁹Potom sme sa vydali na cestu od Chorebu a putovali sme tou veľkou a strašnou púšťou, ktorú ste videli na ceste do amorejských hôr, ako nám prikázal Jahve, náš Boh, a prišli sme do Kadeš-Barney.

²⁰Vtedy som vám povedal: "Došli ste k amorejským horám, ktoré nám dal Jahve, náš Boh.

²¹Pozri, Jahve, tvoj Boh, ti dal túto krajinu. Tiahni hore, zaujmi ju, ako ti povedal Jahve, Boh tvojich otcov; neboj sa a nestrachuj."

²²Vtedy ste všetci prišli ku mne a povedali ste mi: "Pošlime pred sebou mužov, aby nám preskúmali krajinu; podajú nám správu o ceste, ktorou máme ísť, a o mestách, do ktorých máme vojsť."

²³Návrh sa mi zdal dobrý a vybral som spomedzi vás dvanásť mužov, po jednom z kmeňa.

²⁴Oni sa vydali na cestu a vystúpili na pohorie, prišli do údolia Eškol a preskúmali ho.

²⁵Vzali so sebou z plodín tej krajiny, zniesli nám ich a podali nám správu. Povedali: "Je to dobrá krajina, ktorú nám dal Jahve, náš Boh."

²⁶Ale vy ste tam nechceli vystúpiť, vzpierali ste sa hlasu Jahveho, vášho Boha,

²⁷a reptali ste vo svojich stanoch hovoriac: "Jahve nás vyviedol z Egyptskej krajiny, lebo nás nenávidel, aby nás vydal do rúk Amorejcom, a tak nás vyhubil.

²⁸Kamže to ideme? Naši bratia nás odradili slovami: Ľud je väčší a vyšší ako my, mestá sú veľké a ich opevnenia sa týčia až k nebu. Ba videli sme tam aj Anakovcov."

²⁹Ja som vám povedal: "Netraste sa a nebojte sa ich!

³⁰Jahve, váš Boh, ktorý kráča pred vami, bude bojovať za vás tak isto, ako to urobil s vami v Egypte pred vašimi očami.

³¹Videl si to aj na púšti: Jahve, tvoj Boh, ťa niesol, ako otec nesie svojho syna, celou cestou, ktorú ste prešli, až kým ste neprišli na toto miesto."

³²Napriek tomu nikto z vás neveril Jahvemu, svojmu Bohu,

³³ktorý šiel cestou pred vami, aby vám vyhliadol miesto pre tábor, za noci v ohni, aby vám ukázal cestu, ktorou by ste mali kráčať, a cez deň v oblaku.

³⁴Jahve počul hlas vašich slov, rozhneval sa a prisahal:

³⁵"Ani jeden z týchto ľudí, z tohto zlého pokolenia, neuvidí tú bohatú krajinu, o ktorej som prisahal, že ju dám vašim otcom,

³⁶okrem Kaleba, Jefuneho syna: on ju uvidí a jemu a jeho synom dám zem, po ktorej chodil, lebo celkom nasledoval Jahveho."

³⁷Kvôli vám sa Jahve nahneval aj na mňa a povedal: "Ani ty tam nevkročíš.

³⁸Jozue, Nunov syn, ktorý je v tvojej službe, ten tam vojde. Povzbuď ho, lebo on má dať Izraelu tú krajinu do dedičstva.

³⁹Ale vaše malé deti, o ktorých ste povedali, že budú vydané za korisť, vaši synovia, ktorí dnes ešte nevedia rozoznávať dobré od zlého, tí do nej vojdú, im ju dám, oni ju zaujmú.

⁴⁰Vy sa však obráťte a vyrazte na púšť smerom k moru Suf."

⁴¹Vtedy ste mi odpovedali: "Prehrešili sme sa proti Jahvemu, nášmu Bohu. Vyrazíme nahor a budeme bojovať, ako nám to prikázal Jahve, náš Boh." Každý z vás si pripásal svoje zbrane a chystali ste sa ľahkovážne vystúpiť na pohorie.

⁴²Ale Jahve mi povedal: "Povedz im: Netiahnite hore a nebojujte, lebo ja nie som uprostred vás; aby vás neporazili vaši nepriatelia."

⁴³Povedal som vám to, ale vy ste ma nepočúvali, vzopreli ste sa Jahveho rozkazu a trúfalo ste vystúpili na pohorie.

⁴⁴Vtedy vyrazili proti vám Amorejci, ktorí bývali v tom pohorí, prenasledovali vás ako včely a rozprášili vás po Seire až do Chormy.

⁴⁵Keď ste sa vrátili, plakali ste pred Jahvem; ale on nepočúval váš hlas a nedoprial vám sluchu.

⁴⁶Preto ste museli zostať v Kadeši tak dlho, ako ste tam bývali.