Read Botekov preklad Skutky apoštolov 21 Bible Online

Skutky apoštolov 21 - Botekov preklad bible

Skutky apoštolov 21

¹Keď sme sa od nich odtrhli a vyplávali, priamym smerom sme prišli na Kos, druhý deň na Rodos a stadiaľ do Patary.

²Tam sme našli loď, ktorá sa plavila do Fenície. Nasadli sme a vyplávali.

³Na dohľad sme sa priblížili k Cypru, ale nechali sme ho vľavo. Plávali sme do Sýrie a došli sme do Týru, lebo loď tam mala vyložiť náklad.

⁴My sme vyhľadali učeníkov a zostali sme tam sedem dní. Oni z vnuknutia Ducha hovorili Pavlovi, aby nechodil do Jeruzalema.

⁵Keď tie dni uplynuli, vybrali sme sa na cestu. Všetci aj s manželkami a deťmi nás vyprevadili až za mesto. Na brehu sme si kľakli a pomodlili sme sa.

⁶Potom sme sa rozlúčili, nastúpili sme na loď a oni sa vrátili domov.

⁷My sme z Týru po skončení plavby prišli do Ptolemaidy. Pozdravili sme bratov a zostali sme jeden deň u nich.

⁸Na druhý deň sme odcestovali a došli sme do Cézarey. Tam sme vošli do domu evanjelistu Filipa, ktorý bol jeden zo siedmich diakonov, a ostali sme u neho.

⁹Mal štyri dcéry panny, ktoré prorokovali.

¹⁰Keď sme tam boli viac dní, prišiel z Judey prorok menom Agabus.

¹¹Keď prišiel k nám, vzal Pavlov opasok, zviazal si nohy a ruky a povedal: "Toto hovorí Svätý Duch: ‚Muža, ktorému patrí tento opasok, takto Židia v Jeruzaleme zviažu a vydajú do rúk pohanov.‘"

¹²Keď sme to počuli, prosili sme Pavla aj my, aj tamojší obyvatelia, aby nechodil do Jeruzalema.

¹³Ale Pavol odpovedal: "Čo robíte? Prečo plačete a trápite mi srdce? Veď ja som pripravený nielen dať sa zviazať, ale aj umrieť v Jeruzaleme pre meno Pána Ježiša."

¹⁴Keď sme ho nemohli prehovoriť, prestali sme; povedali sme: "Nech sa stane Pánova vôľa!"

¹⁵Po týchto niekoľkých dňoch, keď sme skončili prípravy, vydali sme sa na cestu do Jeruzalema.

¹⁶S nami šli aj niekoľkí učeníci z Cézarey, ktorí nás zaviedli na byt k istému Mnasonovi, rodom z Cypru, učeníkovi prvých čias.

¹⁷Keď sme prišli do Jeruzalema, bratia nás milo prijali.

¹⁸Na druhý deň šiel Pavol s nami k Jakubovi, kde sa zišli všetci starší.

¹⁹Pozdravil ich a dopodrobna vyrozprával, čo urobil Boh prostredníctvom jeho služby medzi pohanmi.

²⁰Keď ho počuli, oslavovali Boha. Potom mu povedali: "Vidíš, brat, koľké desiatky tisícov Židov uverili, a všetci sú horlivými zástancami Zákona.

²¹Ale o tebe sa dopočuli, že učíš všetkých Židov, čo sú medzi pohanmi, aby odpadli od Mojžiša, a hovoríš, že nemajú obrezávať svojich synova ani žiť podľa tradícií Otcov.

²²Čo teda robiť? Isto sa dozvedia, že si prišiel.

²³Urob teda toto, čo ti povieme: Máme štyroch mužov, ktorí majú sľub nepiť víno a načas nestrihať si vlasy.

²⁴Choď s nimi do Chrámu a zúčastni sa aj ty na ceremónii očisťovania. Potom za nich zaplať trovy za obety, ktorými sa oslobodia od sľubu, aby sa mohli dať ostrihať. Tak všetci pochopia, že nie je nič pravdy na tom, čo o tebe počuli, ale že zachovávaš Zákon a žiješ podľa neho.

²⁵Čo sa týka pohanov, ktorí prijali vieru, tým sme poslali naše rozhodnutia: aby nejedli mäso obetované modlám, aby nejedli krv, mäso zadusených zvierat a aby sa zdržiavali smilstva."

²⁶Pavol vzal so sebou tých štyroch mužov, zúčastnil sa na obrade očisťovania. Potom vošiel do Chrámu oznámiť kňazom, kedy sa končia dni ich sľubu: v ten deň vskutku každý z nich mal priniesť obetu.

²⁷Keď sa sedem dní už blížilo ku koncu, zbadali ho v Chráme Židia z Ázie, pobúrili celý zástup a vložili naň ruky

²⁸kričiac: "Mužovia izraelskí, pomáhajte! Toto je ten človek, čo všade všetkých učí proti nášmu národu, proti Zákonu a proti tomuto miestu. Ba ešte aj Grékov voviedol do Chrámu a poškvrnil toto sväté miesto."

²⁹V meste s ním totiž videli Efezana Trofima a mysleli si, že Pavol ho voviedol do Chrámu.

³⁰Celé mesto sa rozbúrilo a ľud sa zbehol zo všetkých strán. Chytili Pavla, vyvliekli ho z Chrámu a hneď zatvorili brány.

³¹Už ho chceli zabiť, keď došlo k veliteľovi kohorty hlásenie, že celý Jeruzalem sa búri.

³²On si hneď vzal vojakov a stotníkov a zbehol k nim. Keď uvideli veliteľa a vojakov, prestali Pavla biť.

³³Tu veliteľ pristúpil k nemu, zatkol ho a rozkázal ho spútať dvoma reťazami. Medzitým zisťoval, kto je to a čo vykonal.

³⁴Ale v dave každý vykrikoval niečo iné. A keď sa v tom zmätku nemohol dozvedieť nič iné, rozkázal ho odviesť do pevnosti.

³⁵Keď prešiel ku schodom, museli ho pre násilie davu vojaci niesť,

³⁶lebo množstvo ľudu šlo za ním a kričalo: "Na smrť s ním!"

³⁷Keď ho už mali voviesť do pevnosti, Pavol povedal veliteľovi: "Smiem ti niečo povedať?" On povedal: "Ty vieš po grécky?

³⁸Nie si ty ten Egypťan, čo nedávno vyviedol na púšť štyritisíc zbojníkov?"

³⁹Pavol povedal: "Ja som Žid z cilícijského Tarzu, občan nie neznámeho mesta. Prosím ťa, dovoľ mi prehovoriť k ľudu."

⁴⁰Keď mu to dovolil, Pavol, ako stál na schodoch, pokynul ľudu rukou. Nastalo veľké ticho. Vtedy k nim prehovoril po hebrejsky.