Read Botekov preklad Skutky apoštolov 27 Bible Online

Skutky apoštolov 27 - Botekov preklad bible

Skutky apoštolov 27

¹Keď za rozhodlo, že sa odplavíme do Itálie, odovzdali Pavla a niektorých iných väzňov stotníkovi cisárskej kohorty menom Július.

²Nastúpili sme na loď z Adramyttia, ktorá sa mala plaviť okolo pobrežia Malej Ázie, a vyplávali sme na more. Bol s nami Macedónčan Aristarchos zo Solúna.

³Na druhý deň sme pristáli v Sidone. Július sa správal k Pavlovi ľudsky, dovolil mu zájsť k priateľom a prijať ich starostlivosť.

⁴Keď sme sa odtiaľ pohli, plávali sme pod ochranou ostrova Cyprus, lebo vietor dul proti nám.

⁵Preplavili sme sa Cilícijským a Pamfýlskym morom a po pätnástich dňoch sme prišli do Myry v Lýcii.

⁶Tam stotník našiel alexandrijskú loď, čo sa plavila do Itálie, a preložil nás na ňu.

⁷Ale veľa dní sme sa len pomaly plavili a ledva sme sa dostali naproti mestu Knidos, lebo nám prekážal vietor. Preplavili sme sa v závetrí, južne od Kréty popri myse Salmone,

⁸ťažko sme ju oboplávali a došli sme na miesto, ktoré sa volá Dobrý prístav, neďaleko mesta Lazea.

⁹Po dlhom čase sa plavba stala nebezpečná, lebo už prešiel aj Pôst, preto ich Pavol varoval:

¹⁰"Priatelia, vidím, že plavba začína byť nebezpečná a ohrozuje nielen náklad a loď, ale aj naše životy."

¹¹Ale stotník viac veril kapitánovi a majiteľovi lode ako tomu, čo hovoril Pavol.

¹²Prístav inak nebol vhodný na prezimovanie, preto väčšina rozhodla vyplávať odtiaľ a dostať sa podľa možnosti do krétskeho prístavu Fénix, ktorý je obrátený na juhozápad až severozápad, a tam prezimovať.

¹³Začal viať južný vietor a mysleli si, že sa im podarí, čo si zaumienili. Zdvihli kotvy a plavili sa tesne popri Kréte.

¹⁴Ale zanedlho sa na ňu spustil búrlivý víchor, ktorý volajú "východný severák",

¹⁵zmocnil sa lode, takže ju nebolo možné držať proti vetru, nechali sme ju teda vetru, ktorý nás unášal.

¹⁶Keď sme plávali pod ochranou malého ostrova, zvaného Kauda, s veľkým úsilím sme sa zmocnili záchranného člna.

¹⁷Námorníci ho vytiahli na palubu a potom rozličnými nástrojmi lanami podviazali loď, aby ju urobili odolnejšou. Potom v obave, aby neuviazli na piesčine Syrty, námorníci vyhodili kotvu a dali sa unášať.

¹⁸Ale búrka nami prudko zmietala, preto na druhý deň začali vyhadzovať náklad

¹⁹a na tretí deň sami námorníci vlastnými rukami vyhadzovali lodný výstroj.

²⁰No keď sa už viac dní neukazovalo ani slnko, ani hviezdy a búrka stále zúrila, všetka nádej na záchranu bola pre nás stratená.

²¹Už dlhý čas nikto nič nejedol, preto si Pavol zastal uprostred nich a povedal: "Priatelia, keby ste ma boli počúvali a nehýbali sa z Kréty, boli by sme si ušetrili toto nebezpečenstvo a škodu.

²²A teraz vám radím, aby ste zachovali pokoj, lebo nik z vás nepríde o život, iba loď bude stratená.

²³Tejto noci zastal pri mne anjel Boha, ktorému patrím a ktorému slúžim,

²⁴a povedal mi: "Neboj sa, Pavol, ty sa musíš dostaviť pred cisára a Boh ti láskavo daroval všetkých, čo sa s tebou plavia."

²⁵Preto, priatelia, vzchopte sa. Ja mám veľkú dôveru v Boha, že sa stane tak, ako mi povedal.

²⁶Máme však byť vyhodení na nejaký ostrov."

²⁷Keď nadišla štrnásta noc a hnalo nás po Adriatickom mori, okolo polnoci sa námorníkom zazdalo, že sa približuje zem.

²⁸Spustili olovnicu a namerali dvadsať siah hĺbky. O kúsok ďalej znova spustili a namerali pätnásť siah.

²⁹V obave, aby sme nenarazili na skaliská, spustili zo zadnej časti lode štyri kotvy a želali si, aby už bol deň.

³⁰Námorníci sa pokúšali ujsť z lode a spustili na more záchranný čln pod zámienkou, že chcú aj z prednej časti lode spustiť kotvy.

³¹Pavol povedal stotníkovi a vojakom: "Ak títo nezostanú na lodi, vy sa nemôžete zachrániť."

³²Vtedy vojaci preťali povrazy člna a nechali ho spadnúť do mora.

³³Kým začalo svitať, Pavol vyzval všetkých, aby si zajedli. Povedal: "Dnes už štrnásty deň čakáte hladní a nič nejete.

³⁴Preto vás prosím, zajedzte si; je to na vašu záchranu. Nikomu z vás sa ani vlas z hlavy nestratí."

³⁵Keď to povedal, vzal chlieb a pred očami všetkých vzdal Bohu vďaky, rozlomil ho a začal jesť.

³⁶Všetci boli povzbudení a prijali pokrm.

³⁷Na lodi nás bolo všetkých dvestosedemdesiatšesť osôb.

³⁸Keď sa najedli, odľahčili loď vyhadzujúc do mora obilie.

³⁹Keď sa rozodnilo, námorníci nepoznali krajinu, videli iba zátoku s miernym pobrežím a chceli naň zahnať loď, ak to bude možné.

⁴⁰Odsekli aj kotvy a nechali ich v mori, uvoľnili povrazy na kormidlách, napli prednú plachtu a v priaznivom vánku mierili na pobrežie.

⁴¹Dostali sa na plytčinu a uviazli. Predok lode sa zaboril a zostal nehybný, no zadná časť sa pod náporom vĺn rozpadla.

⁴²Vojaci chceli väzňov pozabíjať, aby niektorý neušiel, ak sa mu podarí vyplávať.

⁴³Ale stotník chcel zachrániť Pavla, preto prekazil ich úmysel. Dal rozkaz, aby tí, čo vedia plávať, prví zoskočili a vyšli na breh,

⁴⁴ostatní sa dostali na zem plávajúc na doskách alebo na zvyškoch lode. Tak sa všetci dostali bezpečne na pevninu.