Read Botekov preklad Skutky apoštolov 7 Bible Online

Skutky apoštolov 7 - Botekov preklad bible

Skutky apoštolov 7

²Štefan odpovedal: "Bratia a otcovia, počúvajte! Boh slávy sa zjavil nášmu otcovi Abrahámovi ešte v Mezopotámii, prv, ako býval v Charane,

³a povedal mu: Odíď zo svojej krajiny a od svojich príbuzných a choď do krajiny, ktorú ti ukážem.

⁴I odišiel z chaldejskej krajiny a býval v Charane. A keď mu zomrel otec, Boh ho presťahoval do tejto krajiny, v ktorej teraz vy bývate.

⁵Nedal mu v nej dedičstvo ani na stopu nohy, ale sľúbil, že mu ju dá do vlastníctva a po ňom jeho potomstvu, hoci nemal deti.

⁶Boh to povedal takto: ‚Jeho potomstvo bude bývať v cudzej krajine, zotročia ho a štyristo rokov budú s ním zle zaobchádzať.

⁷Ale ja budem súdiť národ, ktorému budú otročiť,‘ povedal Boh, ‚a potom vyjdú a budú mi slúžiť na tomto mieste.‘

⁸Vtedy s ním uzavrel zmluvu obriezky. A tak, keď sa mu narodil Izák, na ôsmy deň ho obrezal, aj Izák Jakuba a Jakub dvanástich praotcov.

⁹Praotcovia žiarlili na Jozefa a predali ho do Egypta. Ale Boh bol s ním

¹⁰a vyslobodil ho zo všetkých jeho ťažkostí. Dal mu milosť i múdrosť v očiach faraóna, egyptského kráľa, ktorý ho ustanovil za správcu Egypta a celého svojho domu.

¹¹Potom prišiel hlad na celý Egypt a na Kanaán a veľké súženie; naši otcovia nemali čo jesť.

¹²Keď sa Jakub dopočul, že v Egypte majú obilie, poslal tam našich otcov prvý raz.

¹³Druhý raz sa dal Jozef poznať svojim bratom a faraón spoznal Jozefov rod.

¹⁴Vtedy dal Jozef zavolať svojho otca Jakuba i celé príbuzenstvo, spolu sedemdesiatpäť osôb.

¹⁵Jakub teda zišiel do Egypta. Tam zomrel on aj naši otcovia.

¹⁶Ich telá preniesli do Sichemu a uložili ich v hrobe, ktorý kúpil Abrahám od synov Hemora, Sichemovho otca, a zaplatil striebrom.

¹⁷Ako sa blížil čas prisľúbenia, ktoré dal Boh Abrahámovi, ľud v Egypte vzrastal a množil sa,

¹⁸kým nenastúpil v Egypte iný kráľ, ktorý Jozefa nepoznal.

¹⁹On si úskočne počínal voči nášmu rodu a tak trápil našich otcov, že ich nútil odhadzovať svoje nemluvňatá, aby nezostali nažive.

²⁰V tom čase sa narodil Mojžiš a bol krásny pred Bohom. Tri mesiace ho chovali v otcovskom dome.

²¹Keď ho vyložili, ujala sa ho faraónova dcéra a vychovala si ho ako syna.

²²Tak Mojžiša vyučili vo všetkej egyptskej múdrosti a bol mocný slovom i skutkom.

²³Keď dovŕšil štyridsať rokov, prišla mu myšlienka navštíviť svojich bratov, synov Izraela.

²⁴Keď videl, že Egypťan ktoréhosi z nich týra, skočil na pomoc a pomstil ho tak, že Egypťana zabil.

²⁵Myslel si, že bratia pochopia, že Boh ich chce zachrániť jeho rukou, ale oni to nepochopili.

²⁶Na druhý deň zasa prišiel medzi nich práve, keď sa bili, a presviedčal ich, aby sa zmierili: ‚Mužovia, ste bratia, prečo ubližujete jeden druhému?‘

²⁷Ale ten, čo krivdil blížnemu, odbil ho slovami: ‚Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu nad nami?

²⁸Vari chceš zabiť aj mňa, ako si včera zabil toho Egypťana?‘

²⁹Pre toto slovo Mojžiš ušiel a býval ako cudzinec v madiánskej krajine, kde sa mu narodili dvaja synovia.

³⁰Keď uplynulo štyridsať rokov, zjavil sa mu na púšti pri vrchu Sinaj anjel v plameni horiaceho kríka.

³¹Keď to Mojžiš zbadal, divil sa tomu, čo videl. A keď prišiel bližšie, aby sa na to pozrel, zaznel Pánov hlas:

³²‚Ja som Boh tvojich otcov, Boh Abraháma, Izáka a Jakuba.‘ Mojžiš sa zľakol a neodvážil sa pozrieť hore.

³³Vtedy mu Pán povedal: ‚Zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá.

³⁴Dobre som videl, ako trpí môj ľud v Egypte a počul som ich vzdychanie; preto som zostúpil vyslobodiť ich. A teraz poď, pošlem ťa do Egypta!‘

³⁵Tohto Mojžiša, ktorého zapreli, keď povedali: Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu?, toho poslal ako knieža a vysloboditeľa sám Boh, keď sa mu zjavil v kríku a hovoril mu ústami anjela.

³⁶On ich vyviedol a robil divy a znamenia v Egyptskej krajine, v Červenom mori a na púšti po štyridsať rokov.

³⁷Tento Mojžiš povedal synom Izraela: ‚Boh vám vzbudí z vašich bratov proroka, ako som ja.‘

³⁸To on bol v zhromaždení ľudu na púšti prostredníkom medzi anjelom, čo sa s ním rozprával na vrchu Sinaj, a medzi našimi otcami; on dostal živé slová, aby nám ich odovzdal.

³⁹Ale naši otcovia ho nechceli poslúchať, odmietli ho a v srdciach sa im zacnelo po Egypte.

⁴⁰Áronovi vraveli: ‚Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami, lebo nevieme, čo sa stalo s tým Mojžišom, čo nás vyviedol z Egyptskej krajiny.‘

⁴¹V tých dňoch si urobili teľa, priniesli modle obetu a kochali sa v diele svojich rúk.

⁴²Ale Boh sa od nich odvrátil a nechal, aby sa klaňali nebeským vojom, ako sa píše v knihe Prorokov: Dom Izraela, vari ste mne prinášali krvavé a nekrvavé obety štyridsať rokov na púšti?

⁴³Veď ste so sebou nosili stan Molocha a hviezdu svojho boha Refana, figúry, čo ste si urobili, aby ste sa im klaňali. Preto vás presídlim až za Babylon.

⁴⁴Naši otcovia mali na púšti Stan svedectva, ako im nariadil Boh, keď povedal Mojžišovi, aby ho zhotovil podľa vzoru, ktorý videl.

⁴⁵Naši otcovia ho zdedili a za Jozueho priniesli na územie pohanov, ktorých Boh vyhnal spred našich otcov. Tak to bolo až do Dávidových čias.

⁴⁶Dávid našiel milosť u Boha a prosil, aby našiel bydlisko pre Boha Jakuba.

⁴⁷Ale až Šalamún mu postavil dom.

⁴⁸Najvyšší však nebýva v domoch zhotovených rukou, ako hovorí prorok:

⁴⁹Nebo je mojím trónom a zem podnožou mojich nôh. Aký dom mi postavíte, hovorí Pán, kde je miesto môjho odpočinku?

⁵⁰Nevytvorila toto všetko moja ruka?

⁵¹Akí tvrdohlaví ste, stále v srdci pohania a hluchí pre pravdu! Vy vždy odporujete proti Svätému Duchu! Akí otcovia, takí synovia!

⁵²Bol niekedy prorok, ktorého by vaši otcovia neboli prenasledovali? Oni zabili tých, čo predpovedali príchod Spravodlivého, a vy ste sa stali teraz jeho zradcami a vrahmi,

⁵³vy, čo ste prostredníctvom anjelov dostali Zákon, no nezachovávali ste ho!"

⁵⁴Keď to počuli, rozzúrili sa v srdciach a škrípali zubami proti nemu.

⁵⁵Štefan, plný Svätého Ducha, sa uprene zahľadel na nebo, videl Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha

⁵⁶a povedal: "Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha."

⁵⁷Hlasno vykríkli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli.

⁵⁸Vyhnali ho z mesta a kameňovali ho. Svedkovia si odložili šaty k nohám mládenca, ktorý sa volal Šavol.

⁵⁹Keď Štefana kameňovali, on sa modlil: "Pane Ježišu, prijmi môjho ducha."

⁶⁰Potom si kľakol a zvolal silným hlasom: "Pane, nepočítaj im tento hriech." A len čo to povedal, zosnul.