Read Botekov preklad Kniha Sudcov 11 Bible Online

Kniha Sudcov 11 - Botekov preklad bible

Kniha Sudcov 11

¹Galaádovec Jefte bol udatným bojovníkom. Bol synom neviestky. Otcom Jefteho bol Galaád.

²Ale Galaádovi aj jeho manželka porodila synov a keď synovia jeho manželky dorástli, vyhnali Jefteho so slovami: "Ty nebudeš dediť v dome nášho otca, lebo si synom cudzej ženy."

³Jefte utiekol ďaleko od svojich bratov a usadil sa v krajine Tob. Tam sa pridružili k Jeftemu naničhodníci, ktorí s ním robili výpady.

⁴Po nejakom čase Ammonci začali vojnu proti Izraelu

⁵a starší Galaádu sa vybrali pre Jefteho do krajiny Tob.

⁶Povedali mu: "Poď a buď naším vodcom. Bojujeme proti Ammoncom."

⁷Jefte odpovedal starším Galaádu: "Nie ste to vy, ktorí ste ma nenávideli a vyhnali z domu môjho otca? Prečo prichádzate ku mne teraz, keď ste v tiesni?"

⁸Starší Galaádu odpovedali Jeftemu: "Preto sme sa teraz vrátili k tebe; poď s nami, budeš bojovať proti Ammoncom, budeš naším náčelníkom, náčelníkom obyvateľov celého Galaádu."

⁹Jefte odpovedal starším Galaádu: "Ak ma odvediete späť, aby som bojoval proti Ammoncom, a ak mi ich Jahve vydá na milosť, budem vaším náčelníkom?"

¹⁰Starší Galaádu odpovedali Jeftemu: "Nech je Jahve svedkom medzi nami, ak neurobíme, ako si povedal."

¹¹Jefte odišiel so staršími Galaádu a ľud ho urobil svojím náčelníkom a vodcom. Jefte zopakoval všetky svoje podmienky v Micpe pred Jahvem.

¹²Jefte poslal poslov k ammonskému kráľovi s odkazom: "Čo máme medzi sebou, že si prišiel, aby si bojoval proti mojej krajine?"

¹³Kráľ Ammoncov odpovedal Jefteho poslom: "Keď Izrael vychádzal z Egypta, zabral moju krajinu od Arnonu až po Jabok a po Jordán. Vráť mi to teraz dobrovoľne!"

¹⁴Jefte poslal znovu poslov k ammonskému kráľovi

¹⁵a odkázal mu: "Takto hovorí Jefte: Izrael nezabral krajinu Moabcov ani Ammoncov.

¹⁶Keď Izrael vyšiel z Egypta, tiahol púšťou po Trstinové more a prišiel do Kadeša.

¹⁷Izrael poslal poslov k edomskému kráľovi s odkazom: ‚Dovoľ mi, prosím ťa, prejsť cez tvoju krajinu!‘ Ale edomský kráľ nechcel o tom ani počuť. K moabskému kráľovi tiež poslal poslov, ale ani ten nesúhlasil. Preto Izrael zostal v Kadeši.

¹⁸Potom putoval púšťou a obišiel Edom a Moab. Tak prišli do krajiny východne od Moabu a utáborili sa za Arnonom, ale na moabské územie nevstúpili, lebo Arnon je moabskou hranicou.

¹⁹Potom Izrael poslal poslov k Sichonovi, kráľovi Amorejcov, ktorý kraľoval v Chešbone, s odkazom: ‚Dovoľ mi prejsť, prosím ťa, cez tvoju krajinu až po moje miesto.‘

²⁰Ale Sichon neveril Izraelu, že len prejde cez jeho územie; zhromaždil všetok svoj ľud, utáboril sa v Jahaci a bojoval proti Izraelu.

²¹Jahve, Boh Izraela, vydal Sichona a všetok jeho ľud do rúk Izraela, on ho porazil a Izrael zaujal celú krajinu Amorejcov, ktorí bývali v tej krajine.

²²A zaujali celé územie Amorejcov od Arnonu až po Jabok a od púšte až po Jordán.

²³Teraz, keď Jahve, Boh Izraela, vyhnal Amorejcov pred svojím izraelským ľudom, ty ho chceš vyhnať?

²⁴Či ty nevlastníš všetko, čo ti tvoj boh Kemoš dal do vlastníctva? Tak aj my vlastníme, čo Jahve, náš Boh, vzal iným a nám dal do vlastníctva.

²⁵Vari si lepší ako Balak, Ciporov syn, moabský kráľ? Či sa on dal do sporu s Izraelom? Alebo pustil sa s ním do vojny?

²⁶Kým žil Izrael tristo rokov v Chešbone a v jeho osadách, v Aroere a v jeho osadách a vo všetkých mestách po oboch brehoch Arnonu, prečo ste mu ich neodňali v tom čase?

²⁷Ja som sa neprehrešil proti tebe, ale ty mi krivdíš, keď vedieš vojnu proti mne. Nech Sudca, Jahve, dnes rozsúdi medzi Izraelcami a kráľom Ammoncov!"

²⁸Ale kráľ Ammoncov nedal nič na slová, ktoré mu Jefte odkázal.

²⁹Jahveho duch zostúpil na Jefteho a ten prešiel Galaádom a Manassesom. Potom prešiel do galaádskej Micpy a z galaádskej Micpy prešiel k Ammoncom.

³⁰A Jefte urobil Jahvemu sľub: "Ak mi vydáš Ammoncov do rúk,

³¹kto mi prvý vyjde v ústrety z dvier môjho domu, keď sa vrátim ako víťaz z boja proti Ammoncom, bude patriť Jahvemu a ja ho obetujem ako celopal."

³²Jefte tiahol do boja proti Ammoncom a Jahve mu ich vydal do rúk.

³³Bil ich od Aroeru až k Minitu (dvadsať miest) a až po Abel-Keramim. To bola veľmi ťažká porážka; a Ammonci boli pokorení pred Izraelcami.

³⁴Keď sa Jefte vracal do svojho domu v Micpe, tu mu vyšla v ústrety jeho dcéra, tancujúc za zvuku tamburín. Bolo to jeho jediné dieťa; okrem nej nemal ani syna, ani dcéru.

³⁵Keď ju zazrel, roztrhol si šaty a zvolal: "Beda, dcéra moja, ty ma naozaj ničíš! Práve ty ma privádzaš do nešťastia! Zaviazal som sa sľubom Jahvemu a nemôžem ho odvolať."

³⁶Ona mu odpovedala: "Otče môj, keď si sa zaviazal sľubom Jahvemu, urob so mnou, ako si prisľúbil, keďže ti Jahve doprial víťazstvo nad tvojimi nepriateľmi Ammoncami."

³⁷Potom prosila svojho otca: "Dopraj mi ešte toto: daj mi voľnosť ešte na dva mesiace. Rada by som sa odišla túlať do hôr a oplakávať svoje panenstvo so svojimi priateľkami."

³⁸On jej povedal: "Choď!" A prepustil ju na dva mesiace. Odišla teda so svojimi priateľkami a na horách oplakávala svoje panenstvo.

³⁹Po dvoch mesiacoch sa vrátila k otcovi a on splnil na nej sľub, ktorý urobil. Ona nepoznala muža. Odvtedy je zvykom v Izraeli,

⁴⁰že z roka na rok vychádzajú izraelské dcéry, aby štyri dni v roku oplakávali dcéru Galaádovca Jefteho.