Read Botekov preklad Prvá kniha Samuelova 14 Bible Online

Prvá kniha Samuelova 14 - Botekov preklad bible

Prvá kniha Samuelova 14

¹Jedného dňa Šaulov syn Jonatan povedal svojmu zbrojnošovi: "Poď, prejdeme k posádke Filištíncov, ktorá je na druhej strane!" Svojmu otcovi to však neoznámil.

²Šaul sa zdržoval na konci Gibey pod granátovou jabloňou, v Migrone. Voj, ktorý bol pri ňom, počítal asi šesťsto chlapov.

³Efód nosil Achija, syn Achituba, brata Ikaboda, syna Pinchasa, syna Eliho, Jahveho kňaza v Šíle. Nikto nevedel, že Jonatan odišiel.

⁴V priesmyku, ktorým sa Jonatan pokúšal prejsť k posádke Filištíncov, bol z jednej i z druhej strany končitý skalný výbežok. Jeden sa volal Bocec a druhý Sene.

⁵Jeden výbežok vyčnieval od severu proti Michmasu a druhý od juhu naproti Gebe.

⁶Jonatan povedal svojmu zbrojnošovi: "Poď, prejdime k posádke tých neobrezaných, azda Jahve urobí niečo pre nás, veď Jahvemu nemôže nič zabrániť, aby dal víťazstvo veľkému alebo malému počtu."

⁷Jeho zbrojnoš mu odpovedal: "Urob všetko, čo len chceš! Poď! Ja som s tebou, moje srdce je ako tvoje srdce."

⁸Jonatan povedal: "Dobre, prejdeme k tým chlapom, ukážeme sa im.

⁹Ak nám povedia: ‚Stojte, kým prídeme k vám,‘ ostaneme stáť a nepôjdeme k nim.

¹⁰Ale ak nám povedia: ‚Poďte k nám,‘ pôjdeme hore. To bude znak, že ich Jahve vydal do našich rúk."

¹¹Keď sa obidvaja ukázali filištínskej posádke, Filištínci vraveli: "Pozrite sa! Hebreji vychádzajú z dier, do ktorých sa poschovávali!"

¹²A chlapi posádky kričali na Jonatana a na jeho zbrojnoša: "Poďte hore k nám, máme vám niečo povedať." Vtedy povedal Jonatan svojmu zbrojnošovi: "Poď za mnou, lebo Jahve ich vydal do rúk Izraela."

¹³Jonatan vyliezol štvornožky a jeho zbrojnoš za ním. A už aj padali pred Jonatanom a jeho zbrojnoš ich zabíjal za ním.

¹⁴To bola prvá porážka, v ktorej Jonatan a jeho zbrojnoš zabili okolo dvadsať chlapov, ako kosci nechávajúci za sebou brázdu na pol hone oráčiny.

¹⁵Hrôza zachvátila tábor, pole, celé vojsko; posádka i tlupy záškodníkov boli tiež zachvátené strachom, zem sa triasla, obrovský zmätok.

¹⁶Šaulove hliadky v Benjamínovej Gibei videli, že Filištínci behajú hore-dole v zmätku.

¹⁷Vtedy Šaul rozkázal vojsku, ktoré bolo s ním: "Urobte prehliadku a zistite, kto odišiel od nás." Urobili prehliadku a chýbal Jonatan a jeho zbrojnoš.

¹⁸Tu povedal Šaul Achijovi: "Prines efód!" — lebo on nosil efód pred Izraelom.

¹⁹Kým Šaul ešte hovoril s kňazom, hluk v tábore Filištíncov sa stále zväčšoval a Šaul povedal kňazovi: "Stiahni si ruku späť!"

²⁰Šaul a všetci vojaci, ktorí boli s ním, sa zhromaždili a prišli na miesto boja a videli, ako nepriatelia mali meče obrátené jeden proti druhému vo veľkom zmätku.

²¹Hebreji, ktorí boli doteraz pod Filištíncami a boli s nimi v tábore, aj oni sa od nich odtrhli a pripojili sa k Izraelcom, ktorí boli so Šaulom a s Jonatanom.

²²Všetci Izraelci, ktorí boli poschovávaní v Efraimských horách, počuli, že Filištínci sa dali na útek, začali ich tiež prenasledovať a bili ich.

²³V ten deň dal Jahve víťazstvo Izraelu. Jonatan poruší Šaulov zákaz A boj sa preniesol až za Bet-Aven.

²⁴Keďže Izraelci boli toho dňa vo veľmi ťažkom položení, Šaul vyslovil nad ľudom túto prísahu: "Zlorečený človek, ktorý bude niečo jesť pred večerom, prv, kým sa nepomstím svojim nepriateľom!" Preto nikto z ľudu neokúsil jedlo.

²⁵Ľud prechádzal cez les a tam na povrchu zeme bol med.

²⁶Keď ľud vošiel do lesa, videl med a med tiekol, nikto nezdvihol ruku k ústam, lebo ľud sa bál tej prísahy.

²⁷Ale Jonatan nepočul, keď jeho otec zaväzoval ľud prísahou, a tak koniec palice, ktorú mal v ruke, namočil do plástu medu, potom obrátil ruku k ústam a oči mu zažiarili.

²⁸Ale ktosi z vojakov mu na to povedal: "Tvoj otec veľkou prísahou zaviazal ľudí slovami: ‚Zlorečený človek, ktorý by dnes niečo jedol.‘"

²⁹Jonatan odpovedal: "Môj otec vrhá krajinu do nešťastia. Pozrite, ako sa mi rozjasnili oči, keď som ochutnal trochu medu.

³⁰Tým viac, keby ľud bol dnes jedol z koristi svojich nepriateľov, ktorú našiel. Či by vtedy porážka Filištíncov nebola bývala väčšia?"

³¹V ten deň bili Filištíncov od Michmasu po Ajalon a ľudia boli veľmi unavení.

³²Vtedy sa vrhli na korisť a nabrali si ovce, voly a teľatá, zabíjali ich na zemi a jedli aj s krvou.

³³Oznámili to Šaulovi slovami: "Pozri, vojsko hreší proti Jahvemu, lebo jedia s krvou!" On im povedal: "Boli ste neverní! Privaľte ku mne veľkú skalu!"

³⁴Potom Šaul povedal: "Rozíďte sa medzi vojsko a povedzte: Nech každý privedie ku mne svojho vola alebo svojho barana! Zabíjajte ich tu a jedzte, neprehrešujte sa proti Jahvemu jediac s krvou." Vtedy ľudia privádzali, čo mal každý tej noci, a zabíjali to tam.

³⁵Šaul postavil oltár Jahvemu; bol to prvý oltár, ktorý postavil Jahvemu.

³⁶Vtedy Šaul povedal: "Prepadnime Filištíncov v noci a rabujme ich až do svitania, neponechajme im ani chlapa." Odpovedali mu: "Urob všetko, čo sa ti páči." Ale kňaz povedal: "Pristúpme sem k Bohu."

³⁷Šaul sa dopytoval Boha: "Mám sa pustiť za Filištíncami? Vydáš ich Izraelu do rúk?" Ale v ten deň mu nedal odpoveď.

³⁸Vtedy povedal Šaul: "Pristúpte sem všetci náčelníci ľudu! Skúmajte a zistite, v čom spočíva dnešný hriech.

³⁹Lebo tak je pravda, ako že žije Boh, ktorý dáva víťazstvo Izraelu, aj keby išlo o môjho syna Jonatana, i ten musí zomrieť!" Nikto zo všetkého ľudu sa neodvážil odpovedať mu.

⁴⁰Povedal celému Izraelu: "Vy buďte na jednej strane, ja a môj syn Jonatan budeme na druhej strane." Načo ľud odpovedal Šaulovi: "Urob, čo sa ti páči."

⁴¹Vtedy Šaul povedal: "Jahve, Bože Izraela, prečo si dnes neodpovedal mne, svojmu sluhovi? Ak je vina na mne alebo na mojom synovi Jonatanovi, Jahve, Bože Izraela, daj urim; ak je vina na tvojom ľude Izraelovi, daj tummim." Lós padol na Šaula a Jonatana a ľud zostal voľný.

⁴²Šaul povedal: "Hoďte lós medzi mnou a mojím synom Jonatanom!" A lós padol na Jonatana.

⁴³Šaul sa spýtal Jonatana: "Povedz mi, čo si urobil!" Jonatan odpovedal: "Okúsil som trochu medu na konci palice, ktorú som mal v ruke. Tu som, pripravený zomrieť."

⁴⁴Šaul povedal: "Nech mi Boh urobí toto a nech mi pridá ešte horšie, ak ty nezomrieš, Jonatan!"

⁴⁵Ale ľud povedal Šaulovi: "Tak teda Jonatan má zomrieť, ktorý spôsobil toto veľké víťazstvo v Izraeli? Ani zďaleka! Ako že žije Jahve, ani vlas z jeho hlavy nepadne na zem! Lebo dnešného dňa konal s Bohom!" Tak ľud vykúpil Jonatana, že nemusel zomrieť.

⁴⁶Šaul sa vzdal prenasledovania Filištíncov a Filištínci sa navrátili do svojich domov.

⁴⁷Šaul si zabezpečil kráľovstvo nad Izraelom a bojoval proti všetkým nepriateľom, proti Moabcom, Ammoncom, proti Edomu, proti kráľovi Coby, aj proti Filištíncom; kamkoľvek sa obrátil, všade víťazil.

⁴⁸Počínal si udatne, porazil Amalekovcov a vyslobodil Izrael z moci tých, ktorí ho pustošili.

⁴⁹Šaul mal synov Jonatana, Jišviho, Malkišuu; jeho dcéry sa menovali: staršia Merab a mladšia Mikal.

⁵⁰Šaulova žena sa menovala Achinoam, Achimaacova dcéra. Veliteľ jeho vojska sa menoval Abner, syn Šaulovho strýka Nera.

⁵¹Kiš, Šaulov otec, a Ner, Abnerov otec, boli Abielovi synovia.

⁵²Boj proti Filištíncom bol tvrdý po celý Šaulov život. Keď Šaul videl akéhokoľvek udatného chlapa a mocného bojovníka, vzal ho do svojej služby.